Národnosocialistická nemecká robotnícka strana

nemecká krajne pravicová politická strana

Národnosocialistická nemecká robotnícka strana[1][2] (nem. Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei, skr. NSDAP), tiež označovaná ako nacistická strana, bola nemecká krajne pravicová[3] politická strana, ktorá vznikla 24. februára 1920 premenovaním Nemeckej robotníckej strany (po nemecky: DAP, Deutsche Arbeiterpartei). Súčasne predstavila svoj 25-bodový program, ktorý bol založený na princípe antisemitského rasizmu a vízii Veľkého Nemecka, ktoré sa malo stať svetovou veľmocou.Jej členovia sa nazývali nacisti (spojenie/skratka slov nacionálny a socialisti).

Národnosocialistická nemecká robotnícka strana
Národnosocialistická nemecká robotnícka strana
Základné informácie
SkratkaNSDAP
Založenie24. február 1920
Rozpustenie1945
PredsedaAnton Drexler(1920 – 1921)
Adolf Hitler(1921 – 1945)
Martin Bormann (1945)
IdeológieNárodný socializmus
Ďalšie informácie
Mládežnícka organizáciaHitlerjugend
SídloMníchov, Nemecko
NovinyVölkischer Beobachter
FarbyČierna, Červená, Biela, Hnedá

NSDAP chcela odmietnutím mierových zmlúv (predovšetkým Versaillskej) napomôcť vzniku nacionalistickej reakcie v nemeckej spoločnosti. Vysoké reparácie boli jedným z najväčších problémov Nemecka po prvej svetovej vojne.

Názov

Premenovanie Nemeckej robotníckej strany (DAP) na Národnosocialistickú nemeckú robotnícku stranu (NSDAP) bolo čiastočne motivované snahou využiť ľavicové aj pravicové ideály, pričom "socialistická" a "robotnícka" oslovovali ľavicu a "národná" a "nemecká" oslovovali pravicu. Nacista, neformálny a pôvodne hanlivý výraz pre člena strany, je skratkou názvu strany (Nationalsozialist, a vznikol analogicky k Sozi, skratke Sozialdemokrat (člen konkurenčnej Sociálnodemokratickej strany Nemecka).[4] Členovia strany sa označovali ako Nationalsozialisten (národní socialisti), ale niektorí občas prijali aj hovorové nacisti (napríklad Leopold von Mildenstein v sérii článkov Ein Nazi fährt nach Palästina uverejnených v časopise Der Angriff v roku 1934). Medzi nacistami sa bežne používal výraz Parteigenosse (členka strany) s príslušným ženským tvarom Parteigenossin.[5]

Pred vznikom strany sa tieto výrazy používali ako hovorové a hanlivé slová pre zaostalého roľníka alebo nešikovného a nemotorného človeka. Pochádzalo z Ignaz, skrátenej verzie slova Ignatius,[6][7] ktoré bolo bežným menom v domovskom regióne nacistov, v Bavorsku. Oponenti sa toho, ako aj už dávno existujúceho Sozi, chopili, aby národným socialistom priradili pohŕdavú prezývku.[7][8]

V roku 1933, keď sa Adolf Hitler ujal moci v nemeckej vláde, sa v Nemecku slovo "nacista" prestalo používať, hoci rakúski antinacisti ho naďalej používali.[4] Používanie výrazov "nacistické Nemecko" a "nacistický režim" spopularizovali antinacisti a nemeckí exulanti v zahraničí. Potom sa tento termín rozšíril do iných jazykov a nakoniec sa po druhej svetovej vojne vrátil do Nemecka.[8]

NSDAP Gaue 1926,1928,1933 & 1937

Volebné výsledky

Rok voliebPočet hlasov%Počet kresiel+/–Poznámka
1928810,1272.6
12 / 491
19306,379,67218.25
107 / 577
95
193213,745,68037.27
230 / 608
123
193211,737,02133.09
196 / 584
34posledné slobodné a férové voľby
193317,277,18043.91
288 / 647
92posledné voľby viacerých strán
193339,655,22492.11
661 / 661
373systém jednej strany
193644,462,45898.80
741 / 741
80systém jednej strany
193844,451,09299.01
813 / 813
72systém jednej strany

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Národně socialistická německá dělnická strana na českej Wikipédii a Nazi Party na anglickej Wikipédii.