Skleníkový plyn

Skleníkové plyny sú plyny, ktoré sa vyskytujú v atmosfére Zeme a absorbujú dlhovlnné infračervené žiarenie, vďaka čomu je ohrievaná dolná vrstva atmosféry a zemský povrch.

Skleníkový plyn	Koncentrácia (roky)		Zmena oproti roku 1780	Prirodzené a antropogénne zdroje	Ekvivalent CO₂
Skleníkový plyn	1780	1995	Zmena oproti roku 1780	Prirodzené a antropogénne zdroje	Ekvivalent CO₂
vodná para	0,2 – 4 objemové percentá priemerne 1,3		nezistené (relatívna vlhkosť je však závislá na teplote atmosféry)	moria, oceány, sladkovodné zdroje – hydrosféra všeobecne	Viac ako 10000, ^{[Pozn. 1]}
CO₂	280 ppm	360 ppm	+ 29 %	spaľovanie fosílnych palív a biomasy (80 %); odlesňovanie; aeróbny rozklad organických látok; lesné požiare; vulkanická činnosť; erózia ... uvoľňovanie z morí a oceánov (93 % zásob CO₂ je rozpustených v morskej vode, v atmosfére len 7%)	1
CH₄	0,70 ppm	1,70 ppm	+ 143 %	mokrade, močiare a tundra (20 %); anaeróbny rozklad organických látok, termity, spaľovanie biomasy a skládky odpadov (5 %); spracovanie zemného plynu a ropy, uhoľné zdroje, úniky plynu (10 %); chov dobytka, pestovanie ryže (25 %); roztápanie permafrostu	20
N₂O	280 ppb	310 ppb	+ 11 %	lesy; lúky; oceány; pôda; spracovanie pôdy; hnojivá; spaľovanie fosílnych palív a biomasy, zmena v užívaní pôdy	200
CFC (freóny)	0	300 – 900 ppt	–	chladiace zariadenia (30 %); aerosóly (30 %); plastické peny (32 %), rozpúšťadlá, počítačový priemysel, sterilanty, farmaceutický priemysel (8 %)	7 500
Ozón (O₃)	–	82 ppb	Globálne množstvo pokleslo v stratosfére a vzrástlo v blízkosti zemského povrchu	vytvára sa prirodzenou reakciou slnečného žiarenia s molekulami kyslíka a umelo ako súčasť fotochemického smogu	2 000
Neúplný fluórovaný uhľovodík (HFC-23)	–	–	–	Má málo priemyselných aplikácií. Vypúšťa sa počas výroby iných chemikálií, napr. z chladiacich systémov v rozvojových krajinách^[1]	12 000^[2]

Pozri aj

Chemický portál
Portál vied o Zemi

Globálne otepľovanie

Poznámky

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Skleníkový plyn na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

[Pozn. 1]

[1]

[2]