Academy Awards

Prvá ceremónia z udeľovania Oscarov sa konala v prítomnosti pozvaných hostí, ktorí si za banket v sále Blossom hotela Roosevelt v Hollywoode zaplatili päť dolárov. Držitelia cien boli ohlásení tri mesiace pred slávnostným večerom.^[3] Už nasledujúci druhý ročník však Akadémia na zoznam výhercov vyhlásila embargo. Umožnila však tento zoznam odovzdať novinárom, ktorí ho mali a mohli zverejniť až po jedenástej hodine večer. Tento systém úspešne fungoval až do roku 1940, kedy noviny Los Angeles Times zverejnili víťazov vo večernom vydaní. To potom ponúkali hosťom pri príjazde na slávnostnú ceremóniu. Akadémia preto zmenila pravidlá, ktoré po menších úpravách existujú dodnes. Mená víťazov nie sú známe až do momentu vyhlásenia. Do tej doby sú uchované v obálkach vo firme PricewaterhouseCoopers.^[4]

V priebehu prvého ročníka bolo odovzdaných dvanásť sošiek a dvadsať certifikátov v dvanástich základných a dvoch špeciálnych kategóriách.^[3] Herec Emil Jannings dokonca získal úplne prvého Oscara a to ešte pred samotnou ceremóniou. V jej priebehu mal byť na natáčaní v Európe. Akadémia tomuto požiadavku vyhovela.^[4]

Pôvodne sa bankety konali v hoteloch Roosevelt, Ambassador a Biltmore. Ako záujem hviezd, novinárov a fanúšikov rástol, Akadémia v roku 1944 pri svojom 16. ročníku presunula udeľovanie do väčších priestorov, do Graumanovho čínskeho divadla.^[2]

Rok 1953 bol priekopnícky kvôli prvému televíznemu prenosu pre divákov v Štátoch a Kanade. V roku 1966 sa Oscar začal vysielať vo farbe. Od roku 1969 mal prenos z udeľovania cien medzinárodné rozmery. V roku 2011 bol prenos z udeľovania možný vo viac ako dvesto krajinách.^[4]

Dôležité míľniky

V priebehu histórie cien sa počet kategórií i pravidiel postupne menil. Za najdôležitejšie míľniky Akadémia považuje:^[4]

• Prvý ročník (1929) – Prvé udeľovanie cien. Akadémia sa rozhodla udeliť špeciálne ocenenia tím, ktorí sa nevošli do dvanástich kategórií. Cenu získalo štúdio Warner Bros. za prelomový zvukový film Jazzový spevák. Druhého špeciálneho Oscara si odniesol Charles Chaplin za produkciu, réžiu, scenár a herecký výkon vo filme Cirkus.
• Druhý ročník (1930) – Počet kategórií klesol z dvanásť na sedem (ženský a mužský herecký výkon, produkcia, réžia, scenár, kamera a výprava).
• Siedmy ročník (1935) – Boli pridané kategórie ako strih, hudba a filmová pieseň. V tomto roku začala firma Price Waterhouse (dnes PricewaterhouseCoopers) počítať hlasovacie lístky. Táto úloha jej zostala dodnes.
• Deviaty ročník (1937) – Prvýkrát boli udelené ceny vo vedľajších hereckých kategóriách.
• Desiaty ročník (1938) – Prvá Pamätná cena Irvinga G. Thalberga (angl. Irving G. Thalberg Memorial Award) bola udelená producentovi Darrylovi F. Zanuckovi.
• Dvanásty ročník (1940) – Udelený prvý Oscar za špeciálne efekty.
• Štrnásty ročník (1942) – Udelený prvý Oscar v kategórii dokument.
• Dvadsiaty ročník (1948) – Prvýkrát bola udelená cena pre cudzojazyčný film a to v špeciálnej kategórii. Oscara získal taliansky film Vittoria de Sicu Deti ulice (v origináli Sciuscià). Ďalších sedem špeciálnych Oscarov bolo udelených predtým, než v roku 1956 vznikla regulárna kategória pre cudzojazyčné (resp. zahraničné) snímky.
• Dvadsiaty prvý ročník (1949) – Kategória kostýmov bola pridaná do hlasovacích lístkov.
• Dvadsiaty piaty ročník (1953) – Oscari boli prvýkrát prenášaní televíziou. Konali sa dve ceremónie. V Hollywoode bol hostiteľom Bob Hope, v New Yorku ním bol Conrad Nagel.
• Dvadsiaty deviaty ročník (1957) – Humanitárna cena Jeana Hersholta (angl. Jean Hersholt Humanitarian Award) bola udelená. Jej prvým nositeľom sa stal Y. Frank Freeman.
• Tridsiaty šiesty ročník (1964) – Špeciálne efekty sa rozdelili na zvukové a vizuálne.
• Tridsiaty ôsmy ročník (1966) – Konal sa prvý farebný prenos z udeľovania Oscarov.
• Štyridsiaty prvý ročník (1969) – Ceremónia z Oscarov sa konala v práve dokončenom pavilóne Dorothy Chandler v hudobnom centre v Los Angeles.
• Päťdesiaty štvrtý ročník (1982) – Prví ocenení v kategórii masky. Zároveň bol vyhlásený prvý víťaz technickej Ceny Gordona E. Sawyera (angl. Gordon E. Sawyer Award).
• Sedemdesiaty štvrtý ročník (2002)^{[p 1]} – Najlepší animovaný celovečerný film bol prvýkrát vyhlásený. Cenu získal Shrek.

Prerušenie udeľovania Oscarov

V histórii Oscarov sa stalo trikrát, že musel byť slávnostný ceremoniál presunutý:

• Desiaty ročník (1938) – Veľké záplavy v roku 1938 posunuli odovzdávanie Oscarov o jeden týždeň.^[5]
• Štyridsiaty ročník (1968) – Vzhľadom na úmrtie Martina Luthera Kinga, Jr. sa ceremónia presunula z 8. na 10. apríla 1968. King bol zavraždený 4. apríla^[6], len niekoľko dní pred plánovaným odovzdávaním a jeho pohreb sa mal konať 9. apríla. Preto organizátori rozhodli o jeho presunutí.^[7]
• Päťdesiaty tretí ročník (1981) – Kvôli neúspešnému atentátu na vtedajšieho amerického prezidenta Ronalda Reagana presunula Akadémia slávnostný večer o 24 hodín.^[8]

Americká akadémia filmových umení a vied vznikla v januári 1927. Hneď na svojom prvom zasadaní sa zakladajúci členovia rozhodli udeľovať ocenenie za najlepšie počiny v rôznych odvetviach kinematografie.^[9]

Podoba

Akademici sa po dohode rozdávať výročné ceny obrátili na umeleckého vedúceho pracovníka štúdia MGM Cedrica Gibbonsa. Ten mal navrhnúť podobu ocenenia. Rozhodol sa vytvoriť nahého rytiera stojacieho na kotúči filmového pásu, ktorý v rukách drží križiacky meč. Filmová cievka má na sebe päť koliesok, ktoré symbolizujú prvých päť zakladajúcich odvetví, ktorými boli producenti, režiséri, herci, scenáristi a technici. Akadémia po vytvorení tejto podoby požiadala sochára Georga Stanleyho, aby sošku navrhol. Podstavec, na ktorom socha rytiera stojí, menil svoju podobu až do roku 1945. Odvtedy má s menšími zmenami dnešnú podobu a veľkosť.^[9]

V začiatkoch ocenenia udeľovala Akadémia v nejednej kategórii (napr. strih) namiesto sošky len plaketu (1936 až 1943), v niektorých prípadoch dokonca iba certifikát (1934 a 1935). Víťazi v hereckých vedľajších kategóriách získavali prvých sedem rokov (počnúc vznikom kategórie v roku 1937) plaketu Akadémie. Od roku 1934 sa v niektorých prípadoch, kedy ocenenie získal mladistvý umelec, udeľovala zmenšená replika Oscara.^[10]

Názov

Oficiálny názov ceny bol prijatý hneď v začiatkoch fungovania Akadémie. Cena za zásluhy (angl. Academy Award of Merit) je však známejšia pod prezývkou Oscar. Skutočný pôvod tohto názvu nie je známy, ale v priebehu rokov sa spopularizovali tri verzie. Jedna hovorí o tom, že vedúca pracovníčka akademickej knižnice, Margaret Herrick, vyhlásila, že soška pripomína jej strýka Oscara^[9]. Druhá verzia hovorí o legendárnej herečke Bette Davis, ktorá mala toto pomenovanie použiť po získaní sošky a inšpirovala sa prvým manželom, hudobníkom Harmonom Oscarom Nelsonom, Jr.^[11] Prvýkrát ju však použil losangeleský novinár Sidney Skolsky^[10] v roku 1934, kedy glosoval úspech Katharine Hepburn. Tá totiž prvého Oscara získala práve v tom roku.^[9] Každopádne Akadémia túto prezývku oficiálne priznala v roku 1939.

Výroba

Soška Oscara je 34,3 cm vysoká a váži 3, 86 kg.^[12] Od roku 1982 ju vyrába chicagská spoločnosť R. S. Owens & Company. Každý rok v januári vyrobí päťdesiat kusov. Trvá to tri až štyri týždne. Odliatie každej sošky Oscara zamestná dvanásť pracovníkov na päť hodín. Sošky sú najprv odliate, potom vytvarované, obrúsené a vyleštené.^[9] V počiatkoch udeľovania boli sošky bronzové a následne pozlátené. Dnes je materiálom pre výrobu zliatina kovu obsahujúca meď, nikel, striebro a dvadsaťštyri karátové zlato. Výrobná cena je približne 150 $, ale ta symbolická je nevyčísliteľná.^[12] Od roku 1949 sa každá vyrobená soška čísluje. Číslovanie začalo číslovkou 501.

Výnimkou sa stali vojnové roky, v ktorých bola zliatina vzhľadom na nedostatok kovu, nahradená sadrovým odliatkom. Po skončení 2. sv. vojny boli recipienti Akadémiou vyzvaní, aby navrátili odliatky, ktoré boli nahradené zliatinovými soškami.^[9][13]

Každý rok v novembri začína volebná kampaň Akadémie filmových umení a vied. Udeľovaniu Oscarov predchádza hlasovací proces s voľbou nominácií.

Hlasovanie

Každý aktívny člen s hlasovacím právom získa od Akadémie hlasovací lístok. Počet členov je približne šesťtisíc. Väčšina z nich je zastúpená v určitej pobočke. Herci v hereckej, režiséri v režisérskej, strihači v strihačskej a podobne. Pobočiek má Akadémia pätnásť. Aby sa predošlo podplácaniu, organizácia nezverejňuje, až na výnimky, mená členov. Hlasujúcim členom sú poskytnuté verejné premietania filmov, vstup zdarma na komerčné premietania a DVD nosiče, ktoré zasielajú štúdia a distribučné firmy.^[14]

Prvé kolo

Na konci decembra je aktívnemu členovi zaslaný hlasovací lístok. Po jeho vyplnení ho najneskôr do januára odošle do spoločnosti PricewaterhouseCoopers, ktorá má na starosti sčítavanie hlasov. Hlasovanie prebieha v dvadsiatich piatich kategóriách. Členovia z každej pobočky hlasujú pre filmový počin v danej oblasti, herci odovzdávajú hlasy hercom, kameramani kameramanom a podobne. Okrem kategórie animovaný film a cudzojazyčný film, v ktorom návrh na nominácie podávajú špeciálne komisie. V kategórii najlepší film hlasujú všetci členovia s hlasovacím právom.^[14]

Výsledky prvého nominačného kola sú známe tretí januárový týždeň. Na tlačovej konferencii ich potom prezident Akadémie vyhlási v divadle Samuel Goldwyn v Beverly Hills.^[14]

Druhé kolo

Na konci januára je členom Akadémie opäť zaslaný hlasovací lístok, tentoraz finálny s menami nominovaných umelcov. Konečné hlasy by mali do sídla PricewaterhouseCoopers dôjsť najneskôr do utorka pred udeľovaním Oscarov. To sa zvyčajne koná poslednú februárovú nedeľu. Plnohodnotné členstvo Akadémie dáva členovi hlasovacie právo v každej danej pobočke, ale v kategóriách dokumentárny film, krátky dokument, krátky hraný film, krátky animovaný film a cudzojazyčný film môžu hlasovať len po potvrdení, že videli všetky nominované filmy.^[14]

Po sčítaní koncových hlasov poznajú výsledky len dvaja pracovníci agentúry PricewaterhouseCoopers. Tie zapečatia do obálok, kde zostanú zapečatené až do odovzdávania cien.^[14]

Pravidlá

Aby mohol film uspieť v súťaži o Oscara, musia jeho tvorcovia splňovať niekoľko pravidiel. Snímka by mala byť dlhometrážna, to znamená v dĺžke najmenej štyridsať minút. Film musí existovať vo formáte 35 mm alebo 70 mm, ak ide o klasický filmový formát; poprípade v digitálnom formáte Digital Cinema, ak ide o film snímaný digitálnou kamerou. Snímka musí byť komerčne dostupná v okrese Los Angeles a to najmenej sedem dní za sebou. Nesmie byť predtým vysielaná v inom médiu (káblová televízia, satelit, internet, a podobne).^[15]

Film sa podľa ďalšieho pravidla musí premietať v okrese L.A. v priebehu kalendárneho roka a to od 1. januára do 31. decembra.^[16]

V niektorých kategóriách (napr. cudzojazyčný film) sú povolené zmeny týchto pravidiel.

Súčasné ocenenia

Neexistujúce ocenenia

• Najlepšia umelecká kvalita produkcie (v roku 1929)
• Najlepšie titulky, resp. medzititulky (v roku 1929)
• Najlepšie technické efekty (v roku 1929)
• Najlepší námet (v rokoch 1929 až 1957)
• Najlepší krátky dramatický film (v rokoch 1933 až 1936)
• Najlepší asistent réžie (v rokoch 1934 až 1938)
• Najlepšia réžia tanečných scén (v rokoch 1936 až 1938)
• Najlepší krátky farebný film (v rokoch 1937 a 1938)
• Najlepší krátky dvojcievkový film (v rokoch 1937 až 1957)
• Najlepšia hudba – adaptácia alebo opracovanie (v rokoch 1963 to 1970; a v roku 1974)
• Najlepšia hudba ku komédii alebo muzikálu (v rokoch 1995 až 1999)

Špeciálne ocenenia

• Čestná cena Akadémie (od roku 1929)
• Vedecká a technická cena Akadémie (od roku 1932)
• Pamätná cena Irvinga G. Thalberga (od roku 1939)
• Humanitárna cena Jeana Hersholta (od roku 1957)
• Cena Gordona E. Sawyera (od roku 1982)
• Cena Akadémie pre mládež (v rokoch 1935 až 1961)
• Čestné uznanie Akadémie (v rokoch 1973 až 1996)

Prvý ročník sa konal 16. mája 1929 na slávnostnom bankete v sále Blossom hollywoodskeho hotela Roosevelt. Akadémia hodnotila filmy natočené medzi 1. augustom 1927 a 1. augustom 1928.^[3] Všetko trvalo približne pätnásť minút. Rozdaných bolo dvanásť sošiek z rúk vtedajšieho prezidenta Douglasa Fairbanksa. Ostatní nominovaní si odniesli certifikát. Už druhý ročník zaznamenal výraznú pozornosť médii a záznam sa prenášal pomocou rozhlasu. Vtedy sa ceny udeľovali striedavo v hoteli Ambassador a hoteli Biltmore. V roku 1944, kedy sa konala 16. ceremónia, bolo rozdávanie sošiek presunuté do väčších priestorov, konkrétne do Graumanovho čínskeho divadla. Následujúce roky sa Oscar sťahoval zo Shrine Auditória do divadla Akadémie; a odtiaľto do divadla RKO Pantages. A práve z divadla Pantages sa vysielal prvý televízny prenos z udeľovania cien. Bolo to 19. marca 1953 spoločnosťou NBC. V roku 1961 bolo odovzdávanie Oscarov presunuté do Santa Monica Civic Auditorium. Práva na prenos vtedy získala spoločnosť ABC, ktorá, s výnimkou rokov 1971 až 1975, vysiela priamy prenos z gala večera dodnes. A bude v tom pokračovať až do roku 2020.^[17] V roku 1966 sa slávnostný večer prvýkrát prenášal vo farbe. V rokoch 1969 až 1987 sa ceny udeľovali v pavilóne Dorothy Chandler v losangeleskom hudobnom centre. Následne sa Oscar presúval z hudobného centra do Shrine Auditorium. Rozdiel medzi týmito dvomi strediskami je v počte sedadiel. Pavilón Dorothy Chandler má kapacitu 2 500 sedadiel, Shrine Auditorium šesťtisíc. Od roku 2002 sa odovzdávanie Oscarov koná v divadle Kodak (angl. Kodak Theatre) s kapacitou 3 300 sedadiel, ktoré sa v roku 2012 zmluvou na dvadsaťročné obdobie premenovalo na divadlo Dolby (Dolby Theatre).^[2]

Pôvodne sa ceremoniál z udeľovania Oscarov konal na konci marca alebo začiatkom apríla. V roku 1999 sa Oscar presunul z pondelka na nedeľu a od roku 2004 sa väčšinou udeľuje poslednú februárovú nedeľu.

Zoznam ceremoniálov