Bajt
| Násobky bajtu | ||||||
|---|---|---|---|---|---|---|
| predpona SI | binárna predpona (IEC 60027-2) | |||||
| Meno | Symbol | Násobok | Meno | Symbol | Násobok | |
| kilobajt | kB | 103 (nesprávne aj 210) | kibibajt | KiB | 210 | |
| megabajt | MB | 106 (nesprávne aj 220) | mebibajt | MiB | 220 | |
| gigabajt | GB | 109 (nesprávne aj 230) | gibibajt | GiB | 230 | |
| terabajt | TB | 1012 (nesprávne aj 240) | tebibajt | TiB | 240 | |
| petabajt | PB | 1015 (nesprávne aj 250) | pebibajt | PiB | 250 | |
| exabajt | EB | 1018 (nesprávne aj 260) | exbibajt | EiB | 260 | |
| zettabajt | ZB | 1021 (nesprávne aj 270) | zebibajt | ZiB | 270 | |
| yottabajt | YB | 1024 (nesprávne aj 280) | yobibajt | YiB | 280 | |
Bajt (angl. byte) alebo slabika[1] je jednotka informácie.[2] Vo väčšine prípadov v súčasnosti platí, že 1 bajt = 8 bitov (pozri sekciu Veľkosť).
V slovenčine sa zvykne bajt označovať aj ako slabika. Je to časť strojového slova (anglicky word). V 8-bitovom kódovaní môže pamäťové miesto alebo register so šírkou jeden bajt nadobúdať (28 =) 256 rôznych diskrétnych stavov (hodnôt) a reprezentovať tak napríklad celé číslo v rozsahu 0 – 255 alebo v kódovaní ASCII jeden ľubovoľný znak (t. j. písmeno, samostatné interpunkčné znamienko, medzeru alebo iný znak), ev. doplnený paritným bitom (kódovanie ASCII je 7-bitové), prípadne jeden znak v rozšírenom 8-bitovom EASCII kódovaní.
Veľkosť
Pri prakticky všetkých súčasných počítačoch obsahuje 1 bajt práve 8 bitov. V skorších architektúrach bola dĺžka slova 4, 6, 7 či 9 bitov (počítač PDP-10 mal dokonca nastaviteľnú dĺžku slova v rozmedzí 1 – 36 bitov).
Z dôvodov jednoznačnosti sa vo formálnych špecifikáciách (a často v odbore počítačových sieti) používa termín oktet (angl. octet) pre postupnosť práve 8 bitov.[3]
Bajt myslený ako synonymum oktetu (tzn. tvorený práve ôsmimi bitmi) odporúča aj norma IEC 80000-13:2008: „V angličtine sa názov byte, symbol B, používa ako synonymum pre oktet. Tu [v texte normy] bajt znamená osembitový bajt. V minulosti sa však pojem bajt používal aj pre iné počty bitov než osem. Aby sa predišlo nedorozumeniam, je dôrazne odporúčané, aby sa názov bajt a symbol B používal len pre osembitové bajty.“.[4]
Do jedného bajtu je možné uložiť celkom 2n rôznych hodnôt, kde n je veľkosť bajtu v bitoch. Pre 8-bitový bajt to znamená 256 hodnôt, tzn. napr. celé čísla v rozsahu 0 – 255. Tieto hodnoty možno vyjadriť pomocou 2 hexadecimálnych číslic (00H – FFH). Pomocou 8-bitových bajtov možno takisto zapisovať znaky kódovania ASCII resp. EASCII.
História
Termín byte zaviedol Werner Buchholz v roku 1956, pri práci na počítači IBM Stretch. Spočiatku tento termín popisoval skupinu 1 – 6 bitov, prechod na 8-bitový bajt sa udial ku koncu roka a neskôr sa 8-bitový byte stal štandardom pre počítač System/360. Slovo byte vzniklo úpravou slova bite (sústo), aby sa predišlo zámenou so slovom bit.
Jednotka množstva informácie
Pokiaľ sa bajt používa ako jednotka informácie, označuje sa veľkým B, zatiaľ čo malým b sa označuje bit. Teoreticky správnejšie, avšak menej užívané, je značiť bit slovom bit a bajt malým písmenom b, pretože v sústave Si je veľké B značkou pre jednotku hladinu akustického tlaku bel (a navyše sú značky začínajúce veľkým písmenom prevažne vyhradené pre jednotky odvodené z mien osôb).
S týmito jednotkami sa používajú bežné predpony, napr. 10 GB, 11 Mb/s. Veľkosti pamäte sa zvyčajne udávajú v bajtoch, prenosové rýchlosti počítačových sieti v bitoch (za sekundu).
Niekedy sa miesto bežných predpôn (vyjadrujúcich mocniny desiatich) používajú binárne predpony, vyjadrujúce mocniny dvoch. Napr. K = 210, M = 220, G = 230, 1 Mbyte = 1 048 576 byte, čo ale spôsobuje menšie rozdiely vo veľkostiach (napríklad 103 = 1 000, ale 210 = 1 024). V súčasnosti sa preto pre jednoznačnosť odporúča používať pre dvojkové mocniny samostatné binárne predpony a skratky (KiB, MiB, GiB, TiB, …).
Vedľajšie jednotky
Kilobajt (angl kilobyte) je jednotka, ktorá pôvodne predstavovala 1 024 bajtov, teda 210 bajtov. Pretože počítače pracujú v dvojkovej sústave, bol zvolený tento násobok namiesto obvyklého 1 000 a práve kvôli svojej „neokrúhlosti“ sa zaviedlo označenie KB (a nie kB).
V decembri 1998 International Electrotechnical Commission (IEC) odporučila pre počítačové jednotky nový systém označovania násobkov, v ktorom bola pre pôvodný 1 kilobajt = 1 024 B navrhnuté označenie kibibajt (KiB) a zavedená jednotka 1 kilobajt = 1 000 B so skratkou 1 kB, tak ako je obvyklé v sústave Si. Podobne sú na tom aj ostatné odvodené jednotky: