Jazídíja
Jazídíja[20] alebo jezídíja[20] je islamská sekta[21], ktorá má dualistické[22] a synkretické[23] črty. Jej príslušníci sú označovaní ako jazídi[20], jezídi[24] alebo jezidi[25] (sg. Jazíd[26], jazíd, jezíd, jezid); žijú (stav 2012) najmä v severnom Iraku, menšie skupiny v severnej Sýrii, východnom Turecku, Arménsku a Gruzínsku[27].
Populácia | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
700 000–1 000 000[1][2] | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Krajina s významnou populáciou | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Jazyk(y) | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Náboženstvo | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
jazídíja |
Sami používajú etnonymum Dásim alebo Dawásim (dosl. poslední).[20]
Jazídi sa považujú za Kurdov, časť, ktorá žije v diaspóre a Arménsku, za samostatnú etnickú skupinu. Až na niekoľko skupín, ktorých jazyk je arabčina, je kurdčina ich materinský a obradový jazyk.[28]
Väčšina súčasných jazídov odmieta akúkoľvek súvislosť medzi jazídíjou a islamom.[28]
Všeobecná charakteristika
Jazídíja obsahuje prvky[28][21][27][23]:
- neislamskej tradície pravdepodobne iránskeho pôvodu
- zoroastrizmu, manicheizmu, gnosticizmu
- kresťanstva (obrad podobný krstu, lámanie chleba, pitie vína)
- judaizmu
- šamanizmu
Islamské prvky sú však najvýraznejšie: obriezka, pôst, púť, a množstvo sufijských prvkov.[21]
Náuka je silne dualistická: svet stvoril Boh, ktorý je však absolútne transcendentný a je príliš vysoko nad stvorením, takže sa oň viac ďalej nestará.[20][21][23] Jeho vplyv na svet reprezentujú stvorené bytosti - sedem anjelov, z ktorých najvyššie postavený je Páví anjel (Malak Tá’ús), okolo uctievania ktorého sa jazídíja sústreďuje.[28] Ten sa pôvodne vzbúril voči Bohu, ale kajal sa a svojimi slzami uhasil plamene pekla.[21][23] Jazídíja verí v reinkarnáciu.
Okrem Boha, siedmych archanjelov uctievajú aj svätcov, z ktorých časť má rovnaké meno ako osobnosti raného sufizmu.[28] Ich učenie sa prenáša najmä ústnym podaním, v podobe príbehov a posvätných hymnov.[28]
Často ich neprávnom považujú za uctievateľov diabla (Iblís).[23][27]
Dejiny
Hoci niektoré zdroje udávaju vznik v 7.-8. storočí po Kr.,[27] potvrdená je až existencia jázidíje v horách pred rokom 1111. Ich náboženstvo bolo pravdepodobne iránskeho pôvodu. Sufijský mystik Adí ibn Musáfír al-Umawí založil v mieste Láliš (severne od Mosulu) svoj sufijský rád. Tento mal nasledovníkov aj mimo Kurdistanu. Po smrti Musáfíra v roku 1162 sa vedúcim rádu stal Hasan ibn Adí a kurdské skupiny, ktoré k nemu patrili sa postupne začínali líšiť od ostatných členov rádu. Narastajúce rozdiely ich odcudzovali od väčšinovej moslimskej populácie a k prvému väčšiemu konfliktu došlo v roku 1414.[28] Mocné kurdské kmene, ktoré sa k jazídíji pripojili, mali významnú mocenskú úlohu v miestnej politike. Postupne ich moc slabla a od 16. storočia čelili narastajúcim perzekúciam. V 19. storočí časť jazídov emigrovala do Arménska a Gruzínska a následne počas 2. polovice 20. storočia najprv tureckí a potom aj irackí jazídi imigrovali do západnej Európy,[28] čo sa zosilnelo po 3. vojne v Perzskom zálive a najmä po vzostupe Islamského štátu[29].
Referencie
Ďalšia literatúra
- KUBÁLEK, Petr. Jezídi. In: GEBELT, Jiří, a kol. Ve stínu islámu : menšinová náboženství na Blízkém východě. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 2016. 444 s. ISBN 978-80-7429-692-5. S. 351 – 379.
- ČERNÝ, Karel. Jezídové : komunita na útěku. Vyd. 1. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny; Metropolitní univerzita Praha, 2016. 229 s. (Blízký východ na křižovatce.) ISBN 978-80-7422-589-5.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jazídíja
Externé odkazy
- ALLISON, Christine. YAZIDIS i. GENERAL, Encyclopædia Iranica, online edition [online]. New York: Center for Iranian Studies Columbia University, July 20, 2004, rev. 2004-07-20, [cit. 2016-01-01]. Dostupné online.
- KREYENBROEK, Philip G. YAZIDIS ii. INITIATION IN YAZIDISM, Encyclopædia Iranica, online edition [online]. New York: Center for Iranian Studies Columbia University, August 11, 2005, rev. 2005-08-11, [cit. 2016-01-01]. Dostupné online.
- Yazīdī [online]. Encyclopædia Britannica, rev. 2015-05-15, [cit. 2015-12-31]. Dostupné online.
- „PODOBY“ ISLÁMU: SMERY, PRÚDY, SKUPINY, FRAKCIE [online]. Brno: Masarykova univerzita, [cit. 2015-12-28]. S. 12. Dostupné online.
- ŽIVICKÁ, Bronislava. Jezidizmus – najstaršie naboženstvo [online]. Navýchod.cz, [cit. 2020-06-05]. Dostupné online. Archivované 2016-03-22 z originálu.