Jazídíja

Jazídíja[20] alebo jezídíja[20] je islamská sekta[21], ktorá má dualistické[22] a synkretické[23] črty. Jej príslušníci sú označovaní ako jazídi[20], jezídi[24] alebo jezidi[25] (sg. Jazíd[26], jazíd, jezíd, jezid); žijú (stav 2012) najmä v severnom Iraku, menšie skupiny v severnej Sýrii, východnom Turecku, Arménsku a Gruzínsku[27].

Jezídi
Êzîdî
Populácia
700 000–1 000 000[1][2]
Krajina s významnou populáciou
Irak Irak500 000 (odhad 2018)[3]
Nemecko Nemecko200 000 (odhad 2019 )[4][5]
Rusko Rusko40 586 (sčítanie 2010)[6]
Belgicko Belgicko35 000 (odhad 2018)[7]
Arménsko Arménsko35 272 (sčítanie 2011)[8]
Gruzínsko Gruzínsko12 174 (sčítanie 2014)[9]
USA USA10 000 (odhad 2017)[10]
Francúzsko Francúzsko10 000 (odhad 2018)[11][12]
Sýria Sýria10 000 (odhad 2017)[13][14]
Švédsko Turecko6 000 (odhad 2018)[15]
Turecko Turecko5 000 (odhad 2010)[16][17]
Austrália Austrália2 738 (odhad 2019)[18]
Kanada Kanada1 200 (odhad 2018)[19]
Jazyk(y)

kurdčina, arabčina, arménčina

Náboženstvo

jazídíja

Jazídskí muži v tureckom Mardine koncom 19. storoči
Svätyňa a hroba šejka Adího v irackom meste Lališ, najposvätnejšie miesto jazídov.

Sami používajú etnonymum Dásim alebo Dawásim (dosl. poslední).[20]

Jazídi sa považujú za Kurdov, časť, ktorá žije v diaspóre a Arménsku, za samostatnú etnickú skupinu. Až na niekoľko skupín, ktorých jazyk je arabčina, je kurdčina ich materinský a obradový jazyk.[28]

Väčšina súčasných jazídov odmieta akúkoľvek súvislosť medzi jazídíjou a islamom.[28]

Všeobecná charakteristika

Jazídíja obsahuje prvky[28][21][27][23]:

Islamské prvky sú však najvýraznejšie: obriezka, pôst, púť, a množstvo sufijských prvkov.[21]

Náuka je silne dualistická: svet stvoril Boh, ktorý je však absolútne transcendentný a je príliš vysoko nad stvorením, takže sa oň viac ďalej nestará.[20][21][23] Jeho vplyv na svet reprezentujú stvorené bytosti - sedem anjelov, z ktorých najvyššie postavený je Páví anjel (Malak Tá’ús), okolo uctievania ktorého sa jazídíja sústreďuje.[28] Ten sa pôvodne vzbúril voči Bohu, ale kajal sa a svojimi slzami uhasil plamene pekla.[21][23] Jazídíja verí v reinkarnáciu.

Okrem Boha, siedmych archanjelov uctievajú aj svätcov, z ktorých časť má rovnaké meno ako osobnosti raného sufizmu.[28] Ich učenie sa prenáša najmä ústnym podaním, v podobe príbehov a posvätných hymnov.[28]

Často ich neprávnom považujú za uctievateľov diabla (Iblís).[23][27]

Dejiny

Hoci niektoré zdroje udávaju vznik v 7.-8. storočí po Kr.,[27] potvrdená je až existencia jázidíje v horách pred rokom 1111. Ich náboženstvo bolo pravdepodobne iránskeho pôvodu. Sufijský mystik Adí ibn Musáfír al-Umawí založil v mieste Láliš (severne od Mosulu) svoj sufijský rád. Tento mal nasledovníkov aj mimo Kurdistanu. Po smrti Musáfíra v roku 1162 sa vedúcim rádu stal Hasan ibn Adí a kurdské skupiny, ktoré k nemu patrili sa postupne začínali líšiť od ostatných členov rádu. Narastajúce rozdiely ich odcudzovali od väčšinovej moslimskej populácie a k prvému väčšiemu konfliktu došlo v roku 1414.[28] Mocné kurdské kmene, ktoré sa k jazídíji pripojili, mali významnú mocenskú úlohu v miestnej politike. Postupne ich moc slabla a od 16. storočia čelili narastajúcim perzekúciam. V 19. storočí časť jazídov emigrovala do Arménska a Gruzínska a následne počas 2. polovice 20. storočia najprv tureckí a potom aj irackí jazídi imigrovali do západnej Európy,[28] čo sa zosilnelo po 3. vojne v Perzskom zálive a najmä po vzostupe Islamského štátu[29].

Referencie

Ďalšia literatúra

  • KUBÁLEK, Petr. Jezídi. In: GEBELT, Jiří, a kol. Ve stínu islámu : menšinová náboženství na Blízkém východě. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 2016. 444 s. ISBN 978-80-7429-692-5. S. 351 – 379.
  • ČERNÝ, Karel. Jezídové : komunita na útěku. Vyd. 1. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny; Metropolitní univerzita Praha, 2016. 229 s. (Blízký východ na křižovatce.) ISBN 978-80-7422-589-5.

Iné projekty

  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jazídíja

Externé odkazy

  • ALLISON, Christine. YAZIDIS i. GENERAL, Encyclopædia Iranica, online edition [online]. New York: Center for Iranian Studies Columbia University, July 20, 2004, rev. 2004-07-20, [cit. 2016-01-01]. Dostupné online.
  • KREYENBROEK, Philip G. YAZIDIS ii. INITIATION IN YAZIDISM, Encyclopædia Iranica, online edition [online]. New York: Center for Iranian Studies Columbia University, August 11, 2005, rev. 2005-08-11, [cit. 2016-01-01]. Dostupné online.
  • Yazīdī [online]. Encyclopædia Britannica, rev. 2015-05-15, [cit. 2015-12-31]. Dostupné online.
  • „PODOBY“ ISLÁMU: SMERY, PRÚDY, SKUPINY, FRAKCIE [online]. Brno: Masarykova univerzita, [cit. 2015-12-28]. S. 12. Dostupné online.
  • ŽIVICKÁ, Bronislava. Jezidizmus – najstaršie naboženstvo [online]. Navýchod.cz, [cit. 2020-06-05]. Dostupné online. Archivované 2016-03-22 z originálu.