Pád (jazykoveda)
Pád je prostriedok vyjadrujúci gramatickú kategóriu podstatného mena, ktorá umožňuje vyjadriť syntaktickú funkciu tohto podstatného mena vo vete. Zmeny podstatného mena v závislosti od pádu sa nazývajú skloňovanie.
V rôznych jazykoch sveta je gramatických pádov viac alebo menej, napríklad nemčina rozlišuje len štyri pády: nominatív, genitív, datív a akuzatív.[1]
Pády v slovenčine
V slovenčine sa vyskytujú tieto pády:
Kedysi bol ako ďalší pád uvádzaný aj vokatív (t.j. tvary typu Bože, šéfe, synu). V súčasnosti sa však väčšinou nepovažuje za samostatný pád, lebo jeho tvary sa pokladajú za druh (štylistický variant) nominatívu.[2][3][4] Namiesto tvarov vokatívu sa dnes spravidla používajú základné tvary nominatívu (napr. šéf namiesto šéfe).[2][3][4] Podľa niektorých názorov sa (nielen slovenský) vokatív nepovažuje za pád z toho dôvodu, že na rozdiel od nominatívu, genitívu atď. nevyjadruje vzťah medzi tvarmi slov vo vete, ale je orientovaný mimo vety.[5]
Referencie
Ďalšia literatúra
- DVONČ, Ladislav, et al. Morfológia slovenského jazyka. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1966. 895 s. Dostupné online. S. 44, 85, 152, 824.
- kategória pádu. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 232.
