Pussy Riot

Pussy Riot
	; Sedem z členiek Pussy Riot v januári 2012
Základné informácie
Pôvod	Moskva, Rusko
Žáner(-re)	Punk rock, Protestné umenie, Riot grrrl
Pôsobenie	2011 – súčasnosť
Webstránka	pussy-riot.livejournal.com
Členovia skupiny
	Nadežda Tolokonnikovová; Marija Aľochinová; Jekaterina Samucevičová; Niekoľko anonymných členov
	Hudobný portál

Pussy Riot je ruská ženská punková skupina založená v Moskve v roku 2011. V priebehu jej histórie sa v kapele vystriedalo asi 11 členiek. Skupina sa stala mediálne známa predovšetkým neautorizovanými provokatívnymi vystúpeniami, ktoré boli po sfilmovaní spravidla uverejňované na internete. Najznámejší z nich sa odohral v roku 2012 v moskovskom Chráme Krista Spasiteľa.

Tri z jej členiek (Nadežda Tolokonnikovová, Marija Aľochinová, Jekaterina Samucevičová) boli po koncerte zatknuté ochrankou kostola za chuligánstvo. 17. augusta 2012 boli odsúdené na 2 roky väzenia. Sudkyňa Marina Syrovová ich odsúdila za „výtržnosti motivované náboženskou neznášanlivosťou“. Proti rozsudku sa odsúdené odvolali. Odvolanie bolo plánované na najvyšší a ústavný súd Ruskej federácie ako aj na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.^[1] Podľa rozsudku obvinené „vážne urazili presvedčenie veriacich svojim neúctivým trestným činom“.^[2] Členky skupiny tvrdia, že pesničkou neútočili na cirkev, ale na ruského prezidenta Vladimira Putina.^[2] Vystúpenie sa konalo pred marcovými prezidentskými voľbami a v pesničke prosili Pannu Máriu, aby zbavila Rusko Putina.^[2]

Šéfka diplomacie EÚ Catherine Ashtonová označila rozsudok za „hlboko znepokojujúci“ a vyzvala Rusko na jeho zrušenie.^[2] Slovenské Ministerstvo zahraničných vecí bolo rozsudkom „zaskočené“, pričom dodáva, že čin skupiny Pussy Riot bol „možno rozporuplný, ale v súlade s nespochybniteľnou slobodou prejavu občanov Ruska“.^[2]

Podľa správ z októbra 2012 strávi dvadsaťštyri ročná Marija Aľochinová zvyšok svojho rozsudku v sibírskom Perme, známom svojimi drsnými väzenskými tábormi. O dva roky mladšia Nadežda Tolokonnikovová bola poslaná do Mordvianska, ďalšieho populárneho regiónu pre väzňov. Tretia odsúdená členka, Jekaterina Samucevičová, bola prepustená začiatkom októbra.^[3] Samucevičovej sa na súde podarilo dokázať, že bola z kostola vykázaná pred koncertom a teda sa nezúčastnila samotnej modlitby. Členky skupiny tiež zdôraznili, že nechceli uraziť veriacich.^[4]

Po 21 mesiacoch odňatia slobody boli Tolokonnikovová a Aľochinová prepustená 23. decembra 2013 po tom, ako Štátna duma schválila amnestiu.^[5]

Pohľad ruských občanov: „Väčšina obyvateľstva Ruskej federácie s týmito aktivitami nesympatizuje a osudy umelcov či predstaviteľov opozície sú im, zdá sa, ľahostajné. Na otázku do akej miery ide o prirodzený jav, reakciu na rozčarovanie z nenaplnených predstáv o západnej demokracii či o výsledok zastrašovania a cielenej propagandy, odpovie až budúcnosť.“^[6]^:430 a veriacich: „Poskakovanie mladých 'umelkýň' z Pussy Riot (známe sa stali nie vďaka spevu, ale kvôli sexuálnym zvrátenostiam uskutočňovanými na verejnosti) a ich infantilný protestsong tak veriaci väčšinou nepovažujú za vyjadrenie politického názoru, ale za znesvätenie sakrálneho priestoru.“^[7]

V stredoeurópskom prostredí Martin C. Putna zaraďuje konanie Pussy Riot k jurodivým^[8]^:281 s čím nesúhlasí Michal Téra^[9]^:162.