Search

Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu

Tento článok alebo odsek sa zaoberá prebiehajúcim vojenským konfliktom.
Informácie v článku sa môžu počas vývoja udalosti rýchlo meniť. Niektoré časti článku sa môžu skladať z informácií, z ktorých mnohé nie sú potvrdené nezávislými zdrojmi. Ak sú informácie v článku neaktuálne alebo nesprávne, buďte smelí a článok vhodne upravte.

Tento článok a jeho podstránky v podrobnej forme pojednáva o základných udalostiach Ruskej invázie na Ukrajinu ako súčasti širšieho Rusko-Ukrajinského konfliktu.

Animovaná mapa zobrazujúca priebeh invázie

Pozadie invázie a predchádzajúce udalosti

Niekoľko týždňov pred vpádom ruských vojsk na Ukrajinu, postupne pod zámienkou rozsiahleho vojenského cvičenia „Spojenecké odhodlanie,“ Ozbrojené sily Ruskej federácie v prihraničných oblastiach Ruska a Bieloruska sústredili asi 190 000 svojich príslušníkov, najrôznejšiu bojovú techniku a zásoby. Jednotky boli rozmiestnené v Rusku pri východnej a severovýchodnej ukrajinskej hranici, v južnom Bielorusku ako aj na okupovanom Kryme.[1]

Tri dni pred inváziou bolo v ukrajinskom pohraničí pozorované rozmiestňovanie a preskupovanie ruských jednotiek do menších formácií rozptýlených v teréne mimo základní a cvičísk, čo naznačovalo prechod na väčšiu bojovú pripravenosť. Sústredené tu boli veľmi dobre vycvičené a vybavené jednotky na vysokom stupni modernizácie, vrátane špecialistov z jednotiek zvláštneho určenia Specnaz. Prítomné boli aj podporné jednotky určené na opravu na tankov, poľné nemocnice a pod.[1]

Ruskí predstavitelia ešte v čase zhromažďovania vojsk niekoľkokrát odmietli, že by Rusko plánovalo vpád na Ukrajinu.[1]

Svoju pripravenosť rýchlo nazhromaždiť dostatočne početné vojská pri hraniciach, ako aj súvisiace vojenské a diplomatické reakcie Ukrajiny a Západu na tieto kroky, si Rusi niekoľkokrát otestovali, naposledy na jar 2021. S odôvodnením, že vojaci majú preukázať, že dokážu chrániť svoju krajinu vtedy prebehlo rozsiahle vojenské cvičenie na okupovanom Kryme a pri hraniciach s Ukrajinou. Po jeho skončení bola časť personálu, vojenskej techniky a zbraní ponechaná na základniach v prihraničných regiónoch Ruska.[2]

Podľa neskôr zverejnených spravodajských informácií Rusko plánovalo ovládnuť Ukrajinu do desiatich dní a celú ju anektovať do augusta 2022. O celom rozsahu plánov bola informovaná len malá skupina ruských predstaviteľov. O pláne na inváziu nevedeli ani zástupcovia veliteľov ešte niekoľko dní pred jej začiatkom, taktické vojenské jednotky dostali rozkazy len niekoľko hodín vopred.[3]

Rusko plánovalo odštartovať inváziu masívnymi náletmi a raketovými útokmi proti ukrajinským vojenským cieľom, energetická a dopravná infraštruktúra mala byť uchránená a neskôr poslúžiť na urýchlenie pozemnej invázie a rozbehnutie okupácie. Plánovali obsadiť ukrajinské elektrárne vrátane jadrových, ovládnuť energetický systém krajiny, obsadiť letiská, vodné zdroje, centrálnu banku a parlament. Špeciálne služby mali za úlohu zajať alebo zabiť politické vedenie Ukrajiny, kalkulovali aj s útekom najvyšších vládnych predstaviteľov za hranice.[3]

Ruská kontrarozviedka vopred zostavila štyri kategórie ukrajinských politických a vojenských predstaviteľov. Existoval zoznam tých, ktorí mali byť zavraždení, ďalších mali zastrašovať, kategória neutrálnych mala byť motivovaná k spolupráci. Štvrtá kategória boli ukrajinskí politici pripravení spolupracovať s ruskou vládou. V závere postupného podmanenia Ukrajiny Rusi plánovali priviesť učiteľov a úradníkov z Ruska, aby naštartovali „prevýchovu Ukrajincov“.[3]

Ukrajinská spravodajská služba o pripravovanej ruskej invázii disponovala informáciami pokročilej miery dôveryhodnosti. Podľa zistení rozviedky bol deň začiatku invázie niekoľkokrát zmenený, 23. februára okolo 14:30 získala rozviedka jasné informácie, že začiatok bude nasledujúci deň o štvrtej ráno.[4]

Pondelok, 21. februára 2022

Ruský prezident Vladimir Vladimirovič Putin verejne vyhlásil, že podpísal výnosy o oficiálnom uznaní Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) za nezávislé štáty a nariadil vyslanie vojakov do týchto oblastí[5][6] Tieto republiky, ktoré jednostranne vyhlásili nezávislosť po ruskej anexii Krymu a po ukrajinskej revolúcii v roku 2014, Rusko od začiatku ich existencie vojensky, finančne aj politicky podporovalo, de facto išlo o bábkové štáty Kremľa, ktorý ich ovládal.[7]

Na území separatistickej DĽR a LĽR žili prevažne rusky hovoriaci občania, platilo sa rubľom, udelených tu bolo asi 700-tisíc ruských pasov. Rusko pritom dlhodobo prezentovalo doktrínu, že má zodpovednosť za všetkých rusky hovoriacich ľudí, aj keď sa po rozpade Sovietskeho zväzu ocitli mimo Ruskej federácie. Moskva súčasne obviňovala ukrajinskú vládu z útokov na rusky hovoriacich ľudí na Ukrajine, v separatistických republikách hovorila dokonca o cielenej genocíde. Konštatovala, že situácia sa nezlepšovala a preto musela vypočuť výzvy lídrov DĽR a LĽR o ich uznanie a konať v záujme ochrany ich občanov.[7]

Uznanie DĽR a LĽR vytvorilo právny podklad pre ruskú inváziu na Donbas. Podľa rovnakej schémy Rusko postupovalo v Južnom Osetsku, čo v roku 2008 vyústilo do vojny v Gruzínsku. Uznanie separatistických republík zároveň definitívne ukončilo platnosť minských dohôd, ktoré v roku 2015 zastavili najhoršie boje na východnej Ukrajine.[7]

Streda, 23. februára 2022

Ukrajinský prezident Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj obdržal jasné spravodajské informácie, podľa ktorých mala pripravovaná ruská invázia na Ukrajinu začať nasledujúci deň ráno. Prezident reagoval vydaním príslušných rozkazov vojenskému veleniu krajiny.[4]

Február až apríl 2022: Začiatok invázie, postup na Kyjev, ústup zo severného frontu

Bližšie informácie v hlavnom článku: Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu, február až apríl 2022
Vladimír Putin v prejave odvysielanom 24. februára 2022 ráno oznámil začiatok špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine

Vo štvrtok 24. februára 2022 o 4:00 ráno ruská armáda spustila rozsiahlu vojenskú operáciu zameranú na okupáciu územia Ukrajiny. Prvé ruské rakety zasiahli ciele na Ukrajine okolo 4:20 miestneho času, pretože nejaký čas trvalo, kým vystrelené rakety dosiahli svoj cieľ.[4]

Vojenským akciám bezprostredne predchádzal prejav ruského Prezidenta Vladimíra Putina odvysielaný zo záznamu v ruskej štátnej televízii. Predostrel v ňom svoje rozhodnutie začať na Ukrajine špeciálnu vojenskú operáciu s cieľom vykonať „demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny.“[8]

Prehľadná mapka miest vzdušných útokov a prvotných smerov pozemnej invázie

Súbežne s leteckou prípravou sústredenou na vojenské základne, centrá velenia, radarové stanice a letiská začali ruské vojská pozemnú inváziu z viacerých smerov. Vojská postupujúce z okupovaného Krymu obsadili na juhu Ukrajiny takmer celú Chersonskú oblasť vrátane samotného oblastného mesta Cherson, ďalej malú časť Mykolajivskej oblasti v okolí mesta Sinhurivka a južnú polovicu Záporožskej oblasti vrátane Záporožskej jadrovej elektrárne, najväčšej v Európe. Vojská postupujúce z Doneckej ľudovej republiky odsadili južnú časť zostávajúcej Doneckej oblasti v smere na Mariupoľ a spojili sa s vojskami postupujúcimi z Krymu. Postupom z Luhanskej ľudovej republiky a z územia Ruskej federácie obsadili Rusi takmer celý zvyšok Luhanskej oblasti s výnimkou území v okolí súmestia Severodoneck-Lysyčansk, obsadili tiež časti na východe Charkovskej oblasti a stredový pás v Sumskej oblasti. Spoločne s vojskami postupujúcimi z územia Bieloruska obsadili prihraničný pás na severe Černihivskej oblasti a v Kyjevskej oblasti postúpili pozdĺž pravého brehu rieky Dneper cez Černobyľskú zónu, ktorú obsadili celú vrátane jadrovej elektrárne, až ku Kyjevu k obciam Buča a Irpiň na jeho severozápadnom predmestí. Okrem týchto územných ziskov postúpila ruská armáda z východu po dvojici hlavných diaľnic zo Sumskej oblasti až ku Kyjevskému východnému predmestiu Brovary, konkrétne severnou vetvou po diaľnici M-02 a južnou trasou okolo mesta Pryluky. Tu však prechádzané územie nezískali pod svoju kontrolu, zdržiavali sa len v kolónach na hlavnej ceste.[8] Dobre opevnené línie od Donecka po Lysyčansk, ktoré boli frontovou líniou od začiatku vojny na Donbase, teda od roku 2014, sa Rusom podarilo prekročiť len na niektorých miestach a aj to len v obmedzenom rozsahu.

Po prvých dňoch úspešného napredovania ruských pozemných vojsk pri obsadzovaní územia narazili ruské sily na logistické problémy ako aj odpor obrancov. Pre nedostatok pohonných hmôt a zneškodnenie niekoľkých vedúcich vozidiel sa zastavil konvoj vozidiel smerujúci z východnej hranice ku Kyjevu. Na dvoch prístupových cestách sa vytvorila až 60km dlhá zápcha znehybnených vozidiel ruskej armády. Ukrajinská armáda sa po prvotnom prekvapení skonsolidovala, dokázala sformovať účinnú koordinovanú obranu a zabrániť nepriateľovi v obsadzovaní ďalších území. Vystresovaní ruskí vojaci sa tak na prahu Kyjeva, najmä v obciach Irpiň a Buča, pod silnejúcimi protiútokmi ukrajinskej armády a každodennými vlastnými stratami dopúšťali celého radu vojnových zločinov voči civilistom.[9][10]

Boj o letisko Hostomeľ

Ruská armáda nakrátko ovládla aj letisko Hostomeľ neďaleko Kyjeva. Do bitky o letisko boli nasadené elitné výsadkárske jednotky Specnaz ruskej armády, ktoré boli až vo vzduchu informované o cieli misie a že nejde o súčasť cvičenia. Po prvotnom vrtuľníkovom výsadku a krokoch smerujúcich k ovládnutiu priestoru letiska narazili invázne vojská na tvrdý, odhodlaný odpor miestnych obrancov. Po improvizovanom zatarasení pristávacej dráhy mobilnými letiskovými kolesovými prostriedkami ako napr. snežné pluhy nemohli transportné lietadlá ruskej armády priviezť gardové úderné výsadkové divízie vybavené obrnenou technikou. Naproti tomu sa na miesto čoskoro dostavili brigády rýchlej reakcie Národnej gardy Ukrajiny vybavené ťažkým delostrelectvom. Hoci sa vo výsledku museli obrancovia z letiska stiahnuť, na konci dňa získali nad letiskom palebnú prevahu a vzdušné sily Ukrajiny ovládli nebo nad a v okolí letiska a rozbombardovaním pristávacej plochy definitívne znemožnili pristátie vojenských transportných lietadiel nepriateľa. Rusom sa síce podarilo pozície na letisku udržať až do príchodu prvých pozemných sledov, v ďalších bojoch tu však prišli o značné počty pozemnej bojovej techniky. Ruské jednotky tak dosiahli operačný úspech, nedokázali ho však prehĺbiť na strategickú výhodu.[11][9]

Ruský neúspech pri zaisťovaní letiska Hostomeľ bol pre ďalší vývoj udalostí invázie kľúčový. Jeho získaním by Rusi získali strategicky veľmi výhodnú pozíciu na obkľúčenie a dobytie Kyjeva a zajatie politických špičiek krajiny.[8][12]

Ústup zo severného frontu

Prehľadná mapka obsadených území pred začiatkom sťahovania okupačných vojsk zo severných častí Ukrajiny. Šrafované oblasti sú sporné územia, ktoré nemala pod plnou kontrolou ani jedna zo strán.

V druhej polovici marca bolo jasné, že ruský pokus o bleskové podmanenie Ukrajiny zlyhal. Rozkaz na ústup od Kyjeva a severných oblastí Ukrajiny bol ruským velením vydaný 29. marca, vojská sa z oblastí postupne stiahli v niekoľkých nasledujúcich dňoch.[9] Ukrajinská armáda následne v uliciach a domoch obcí Irpiň a Buča objavila desiatky zastrelených a umučených civilistov ako aj masové hroby. Obrázky zmasakrovaných obyvateľov obleteli svet, vyvolali vlnu odsúdenia a motivovali spojencov Ukrajiny k rozsiahlym dodávkam zbraní a ďalšej vojenskej i humanitárnej pomoci.[13] Začiatkom apríla podobne reagovalo aj Slovensko, ktoré Ukrajine darovalo svoj systém protivzdušnej obrany S-300.[14]

Po stiahnutí Rusov a uzavretí severného frontu sa ruské sily presunuli a preskupili a svoju pozornosť obrátili na získanie kontroly nad zvyškami Charkovskej, Luhanskej a Doneckej oblasti.[15][16]

Ďalšie významné udalosti

Prístavné mesto Mariupoľ bolo obliehané prakticky od začiatku invázie až do polovice mája 2022. V ťažkých mestských bojoch ruské sily postupne zatláčali obrancov do stále menšieho priestoru, až ostali zabarikádovaní v rozľahlom a spletitom komplexe oceliarní Azovstaľ s rozsiahlymi podzemnými priestormi. Bojovníci pluku Azov, ktorí tu uviazli, kládli aktívny odpor a viazali na seba značné množstvá ruských vojsk. Napriek zhoršujúcemu sa postaveniu, zraneniam a stratám, stenčujúcim sa zásobám munície a potravín ukončili obranu priemyselného kombinátu až 16. mája na priamy rozkaz vrchného velenia.[8][17]

Obliehanie Mariupoľa bolo spojené aj s humanitárnou krízou, keď nebolo umožnené civilnému obyvateľstvu opustiť mesto a zároveň nebol v meste zabezpečený prísun potravín, čistej vody ani energií. Pri bombardovaní mesta zahynuli stovky civilistov schovaných v protilietadlovom kryte pod miestnym divadlom, približne 21 000 civilných obetí si vyžiadali aj konvenčné boje v uliciach mesta spojné so zlyhaním zásobovania a lekárskej starostlivosti.[12]

V Čiernom mori sa po zásahu protilodnou raketou potopila vlajková loď ruskej čiernomorskej flotily, krížnik Moskva. Okrem rany na prestíži tak stratili Rusi veliteľské plavidlo poskytujúce protivzdušnú obranu aj ďalším lodiam flotily. Úvahy o možnej vyloďovacej operácii v smere na Odesu sa tak stali menej pravdepodobnmými.[18][19]

Demonštrácia na podporu Ukrajiny, Washington, USA

V prvých dňoch invázie vyšli na znak solidarity s Ukrajinou do ulíc v mestách po celom svete tisícky demonštrantov. S otvorenou náručou a spontánnou vlnou solidarity boli tiež v susedných štátoch prijímaní utečenci, zväčša ženy, deti a seniori, utekajúci pred agresiou do bezpečia v zahraničí.[8]

Hneď v prvú noc po začiatku invázie ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sociálnych sieťach zverejnil video, v ktorom sa z ulice pred vládnymi budovami v Kyjeve prihovoril občanom. Tesne pri ňom stáli štyria ďalší vysokí štátni predstavitelia. Toto večerné video okamžite a definitívne rozbilo fámy, že činitelia z krajiny utiekli. Pravidelné nočné videoposolstvá prezident následne zverejňoval každý deň počas trvania invázie. Informoval v nich o aktuálnom dianí na fronte, ruských útokoch na civilné ciele, politických otázkach, spojeneckej pomoci a tiež povzbudzoval národ aj vlastnú armádu v prekonávaní ťažkých období.

V závere tohto časového obdobia sa v Rusku rozmnožili sabotážne útoky na zariadenia vojenského charakteru ako sklady palív alebo výskumné a výrobné organizácie vojenského zamerania.

28. februára sa začali prvé vyjednávania zástupcov bojujúcich strán, 10. marca sa v Antalyi po prvýkrát stretli ministri zahraničných vecí Ruska a Ukrajiny Sergej Lavrov a Dmytro Kuleba na mierovej schôdzke iniciovanej Tureckom.[8] Mierové vyjednávania boli zastavené po odhalení vojnových zločinov v Buči a Irpini.

Máj a jún 2022: Ruská ofenzíva na Donbase

Bližšie informácie v hlavnom článku: Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu, máj a jún 2022
Prehľadná mapka obsadených území k 1. máju 2022 s hlavnými osami postupu. Šrafované oblasti sú sporné územia, ktoré nemala pod plnou kontrolou ani jedna zo strán.

Rusko po neúspešnom pokuse o dobytie Kyjeva presunulo svoju ofenzívnu silu na východ Ukrajiny. Významné úspechy však nedosahovalo ani na Donbase.[8]

Mobilná časť invázie sa skončila, Rusi mali pod kontrolou asi pätinu územia Ukrajiny. Ukrajinskí obrancovia ich postupne vytlačili z dostrelu od mesta Charkov, vďaka čomu prestalo byť frontovým mestom. Najväčšie boje prebiehali na východe a juhu Ukrajiny, spočiatku v smere na mestá Izjum a tiež Lyman, ktoré ruské sily aj získali. Pozemnou delostreleckou vojnou sa dlho bojovalo najmä o súmestie Severodoneck-Lysyčansk v Luhanskej oblasti, kde Rusi praktikovali taktiku spálenej zeme a v neústupnej snahe o obsadenie miest neváhali tieto systematickým plošným ostreľovaním premeniť na trosky. Rusi tu naplno využili svoju až 10-násobnú prevahu v delostrelectve.[20][21] Vďaka tomu obe mestá na konci tohto časového obdobia ovládli. Získali tak pod svoju kontrolu celú Luhanskú oblasť.[9][8]

Obrancovia Mariupoľa, ktorí 82 dní vzdorovali ruským silám a zostali zabarikádovaní v komplexe miestnych oceliarni, sa 20. mája definitívne vzdali do rúk nepriateľa. Rusi tak získali kontrolu nad celým pobrežným územím, z Azovského mora sa de facto stalo vnútroštátne more.

Na okupovaných územiach Ukrajiny pozvoľna narastal počet partizánskych útokov. Formujúci sa odboj všemožne komplikoval Rusom život, podnikal tiež bombové atentáty na dosadených členov okupačnej správy.[22]

Pod tlakom z diania na Ukrajine prehodnotilo Fínsko a Švédsko svoju dovtedajšiu neutrálnu vojenskú pozíciu a 18. mája spoločne požiadali o vstup do NATO.[23] Ukrajina a Moldavsko 23. júna, pomerne rýchlo po podaní prihlášok, získali štatút kandidátskych krajín Európskej únie.[24]

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa vo videopríhovore v NRSR poďakoval Slovensku za poskytnutú solidaritu a pomoc.[8] Na oficiálnu návštevu vycestovala do Kyjeva prezidentka SR Zuzana Čaputová.[25] Rusko oficiálne priznalo, že na svoje územie odviedlo od začiatku invázie milión Ukrajincov, často proti ich vôli.[26] V Kyjeve sa začal prvý zo série súdnych procesov, v ktorých sa prejednávali obvinenia príslušníkov ruských inváznych vojsk z vojnových zločinov spáchaných na Ukrajine.[8]

Júl a august 2022: Statické boje a ukrajinská protiofenzíva na juhu

Bližšie informácie v hlavnom článku: Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu, júl a august 2022
Prehľadná mapka obsadených území k 1. júlu 2022. Modrá šípka v dolnej polovici označuje miesto ukrajinskej protiofenzívy v Chersonskej oblasti.

Pri operáciách na Donbase bolo Rusko vo výhode, pretože si tam osem rokov budovalo postavenia a na zjednodušenie svojho zásobovania mohlo využiť priamu hranicu s týmto regiónom. Napriek tomu sa okupantom ani po ničivých útokoch na ukrajinské mestá a civilnú infraštruktúru nedarilo dostať Donbas pod kontrolu.[12] Po získaní súmestia Severodoneck-Lysyčansk pokračovali Rusi v útočných akciách na východe Ukrajiny. Jedným z hlavných smerov ich útoku viedol na mesto Bachmut, významnejšie územné zisky však nedosiahli.[27]

Ruské velenie muselo riešiť narastajúci nedostatok personálu. Na pokrytie a držanie rozsiahleho okupovaného územia nemalo dostatok vojakov, živé sily spotrebovávalo tiež na posilňovanie obrany a vedenie vlastných útokov.[28]

Ukrajinské velenie verejne avizovalo, že sa pripravuje na protiofenzívnu akciu v Chersonskej oblasti, čo bolo sprevádzané zvýšením ich lokálnych útočných akcií pri severnej hranici tejto oblasti na pravom brehu Dnepra a oslobodením viacerých obcí. Rusi reagovali presunutím až tretiny všetkých svojich jednotiek na juhozápad Chersonskej oblasti s cieľom dostať ich ďalej cez Dneper po niektorom z mála mostov a posilniť tak svoju obranu v ohniskách bojov.[29][30]

Ozbrojené sily Ukrajiny postupne v čoraz širšej miere zapájali do bojov západné zbrane od svojich spojencov. Po prvý raz boli nasadené delostrelecké systémy HIMARS z USA, ktoré boli využívané na útoky v ruskom tyle.[31] Údery boli cielené najmä na muničné sklady a veliteľské stanovištia. Niekoľkými presnými zásahmi dokázali tiež znefunkčniť Antonivský most cez Dneper pri Chersone, keď mostné pole po viacerých zásahoch strácalo integritu až bol most použiteľný iba pre najľahšie vozidlá a pechotu. To spôsobilo značné ťažkosti ruskej armáde, ktorá bola pri presune svojich vojsk cez rieku odkázaná iba na nedostatočne kapacitné kompy a pontónové mosty.

Ruské jednotky sa z dôvodu systematického ostreľovania ich zásobovacích plavidiel stiahli z Hadieho ostrova v Čiernom mori. Ukrajincom sa tak podarilo vytlačiť nepriateľa z jedného z dôležitých symbolov prvých dní tejto invázie.[32][33] Oslobodenie ostrova malo nepriamy vplyv aj na uzatvorenie tkz. Obilnej dohody, podľa ktorej sa mohli loďami vyvážať obilniny a iné potraviny z čiernomorských prístavov.

Po prvý raz bol zaznamenaný útok ukrajinských síl na cieľ na okupovanom Kryme. Zasiahli tu dôležitú ruskú leteckú základňu Saky, zničených bolo niekoľko lietadiel, vrátane stíhačiek.[34]

Ruská armáda začala obsadenú Záporožskú jadrovú elektráreň využívať ako svoju základňu. Navážala do nej bojovú techniku vrátane raketových systémov, z ktorých ostreľovala druhú stranu rieky Dneper a mesto Nikopol.[35]

September a október 2022: Ukrajinské protiofenzívy na východe a na juhu

Bližšie informácie v hlavnom článku: Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu, september a október 2022
Prehľadná mapka obsadených území k 1. septembru 2022
Mapa území oslobodených pri Charkovskej protiofenzíve s vyznačenými hlavnými vektormi postupu

Ukrajinská armáda udržiavala protiofenzívny tlak na juhu v Chersonskej oblasti, ktorý viedol ruské velenie k rozhodnutiu presunúť do regiónu množstvo posíl. Ukázalo sa však, že išlo o súčasť ukrajinskej stratégie odlákať nepriateľa k miestu falošného útoku. To sa prejavilo 6. septembra, keď Ukrajina náhle a nečakane spustila svoju druhú ofenzívu na východe v Charkovskej oblasti. Naplno tu využila prekvapenie ruských vojsk, keď sa jej po prebití ruského frontu pri meste Balaklija podarilo v krátkom čase dosiahnuť výrazné územné zisky. V priebehu niekoľkých dní boli oslobodené mestá Kupjansk a Izjum v Charkovskej oblasti, o niečo neskôr tiež Lyman v Doneckej oblasti.[36][10] Ukrajincom sa tento úspech podaril aj vďaka tomu, že v tomto čase už boli po absolvovaní základného výcviku k dispozícii vojaci zmobilizovaní po začiatku tejto invázie. Aj keď ich kvalita nedosahovala úroveň profesionálnej armády, pomohli v druhom slede dočisťovať a udržať územie oslobodené čelnými prvosledovými profesionálnymi jednotkami.

Územné zisky dosahovala ukrajinská armáda aj na južnom fronte. V Chersonskej oblasti krok za krokom oslobodzovala jednotlivé obce a zatláčala nepriateľa smerom k oblastnému mestu Cherson.[37] S úspechom tu využívala presné údery na ničenie objektov logistiky a velenia v tyle nepriateľa.[38] Celkový vývoj na fronte ukazoval, že Rusi neboli schopní útočných operácií, boli v defenzíve, boli nútení improvizovať a ustupovať. Na konci tohto časového obdobia boli zaznamenané presuny množstva ruských vojakov a techniky cez Dneper do Novej Kachovky na ľavom brehu.[39]

Pre Rusko sa začala nová fáza vojny potom, ako 21. septembra ruský prezident Vladimír Putin nariadil mobilizáciu 300 000 záložníkov. Dôvodom bola potreba nahradiť straty a zabezpečiť dostatok vojakov na základnú stabilizáciu frontu. Okrem mobilizovaných sa front dostávalo aj mnoho väzňov, vrátane vrahov, ktorých s prísľubom slobody, po prežití pol roka v boji, verbovala súkromná žoldnierska Wagnerova skupina.[10] Vyhlásenie mobilizácie motivovalo mnohých mladých Rusov k neodkladnému opusteniu krajiny. Podľa dostupných informácií opustilo Rusko viac ako 360 000 mužov v brannom veku.[40]

Na konci septembra zorganizovali ruské úrady v Doneckej a Luhanskej ľudovej republike ako aj v okupovaných častiach Záporožskej a Chersonskej oblasti nikým neuznané referendá, v ktorých si ľudia pod hlavňami samopalov „presvedčivo vybrali“ pripojenie k Rusku. Na základe výsledkov Vladimír Putin 30. septembra uznal ich nezávislosť a 5. októbra ich označil za nové súčasti Ruskej federácie.[10] Rusko na anektovaných územiach prakticky okamžite ovládlo informačný priestor – zablokovalo napríklad ukrajinské televízie – a začalo s rusifikáciou.

8. októbra bol výbuchom a následným masívnym požiarom železničných cisterien s palivom ťažko poškodený Krymský most. Jeho cestná časť bola pre jeden smer jazdy zničená, v druhom smere poškodená a použiteľná iba pre osobné vozidlá. Železničná časť mosta bola ťažko poškodená, neschopná ďalšej prevádzky.[41] Poškodenie mosta výrazne sťažilo zásobovanie ruskej armády najmä v oblasti južného frontu v Chersonskej a Záporožskej oblasti. Ukrajinská bezpečnostná služba svoj podiel na útoku priznala až v máji 2023.[42]

V súvislosti s blížiacou sa zimou začalo Rusko s útokmi na civilnú energetickú infraštruktúru, keď podnikalo raketové a dronové útoky na teplárne a uzlové elektrické rozvodne po celej Ukrajine. Prvý rozsiahly útok prišiel len dva dni po výbuchu na Krymskom moste. Oficiálne išlo o odvetnú reakciu, v skutočnosti musela byť operácia pripravovaná dlhšie. Zmyslom útokov malo byť ukrátenie bežných Ukrajincov o ich základné životné pohodlie vedúce k podlomeniu ich morálky, naštrbeniu vôle vzdorovať či strate viery v zmysel boja a vo víťazstvo. Útokmi bola poškodená asi tretina energetických zariadení Ukrajiny, miestne úrady museli pristúpiť k obmedzovaniu dodávok elektriny a tepla podľa harmonogramu. Vďaka rýchlej pomoci od spojencov vo forme dieselgenerátorov, promptným opravám škôd a pomerne miernej zime sa Ukrajincom podarilo chladné obdobie prečkať relatívne dobre. Na útoky ruská armáda využívala aj kamikadze drony HESA Šáhid-136 nakupované v Iráne. Prvé nasadenie týchto dronov bolo zaznamenané v polovici septembra.[10]

V októbri sa pozvoľna zintenzívňoval tlak ruských jednotiek na mesto Bachmut.[43] 29. októbra Ukrajina uskutočnila útok bezpilotnými hladinovými dronmi na lode ruskej Čiernomorskej flotily kotviace v prístave Sevastopoľ. Poškodená bola jedna fregata a mínolovka.[44]

26. septembra boli výbuchom prerušené tri zo štyroch potrubí plynovodov Nord Stream 1 a 2.[45]

V okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárni prebehla kontrolná misia Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Po ukončení misie zostal v elektrárni trvalý dvojčlenný dozor expertov z tejto nestrannej organizácie.[46]

November a december 2022: Oslobodenie Chersonu a ruské útoky na infraštruktúru

Bližšie informácie v hlavnom článku: Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu, november a december 2022
Prehľadná mapka obsadených území k 1. novembru 2022

Začiatkom novembra ukrajinská armáda pokračovala v protiofenzíve na juhu, kde systematicky postupovala na oblastné mesto Cherson. Pod tlakom ukrajinských síl a po ťažkostiach so zásobovaním svojich jednotiek rozhodlo velenie ruskej armády koordinovane stiahnuť svoje vojská na pravý breh Dnepra. Operácia vyvrcholila 11. novembra, keď bol prakticky bez boja oslobodený Cherson, najväčšie mesto v regióne. Na záver ustupujúce ruské vojská definitívne zničili Antonivský most cez Dneper a mostovku na Kachovskej priehrade, čím sťažili prípadný ukrajinský postup na ľavý breh Dnepra. Pred opustením oblasti tu tiež zničili kritickú infraštruktúru a zamínovali rozsiahle územia, mosty, cesty, domy aj polia. Po stiahnutí sa na ľavý breh spustili ostreľovanie mesta delostrelectvom.[10][47]

Ruské sily počas celého obdobia pokračovali vo svojich vzdušných útokoch na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.[48] Rusi podnikli viac ako desať veľkých koordinovaných vĺn týchto útokov, pri ktorých súčasne použili až 100 rakiet a dronov. Snaha zahltiť ukrajinskú protivzdušnú obranu im však vychádzala iba čiastočne, ukrajinská obrana posilnená systémami od spojencov dokázala zachytávať väčšinu striel.[49] Na konci novembra útok na kľúčové rozvodne a energetické uzly vyústil k rozpadu energetickej siete Ukrajiny a núdzovému odstaveniu dvoch jadrových elektrární. Krajina sa tak na niekoľko hodín dostala do stavu prakticky úplného blackoutu.[50]

Situáciu na frontovej línii v plnej miere ovplyvňovala rasputica, t.j. obdobie dažďov spojené s hlbokým rozmočením terénu neschopným uniesť ťažké bojové vozidlá. Do bojov bola preto zapájaná takmer výlučne pechota, ktorá dosahovala len minimálne územné zisky.[51] Najťažšie boje sa odohrávali o mesto Bachmut, ktoré sa Rusi spoločne so žoldnierskou Wagnerovou skupinou dlhodobo pokúšali dobyť. Ukrajinské jednotky sa snažili o získanie prevahy na strategickej osi Svatove-Kreminna.[52]

Podľa štatistík ukrajinského generálneho štábu dosiahli straty ruskej armády pri invázii 100 000 mužov (mŕtvi + zranení).[53] Na ukrajinskej strane v bojoch zahynulo asi 13 000 vojakov.[54]

Na troch leteckých základniach hlboko v ruskom vnútrozemí boli zaznamenané výbuchy. Na dvoch letiskách, pri Riazani aj Saratove, bolo poškodených niekoľko strategických bombardérov ruského letectva, na treťom pri Kursku dron zasiahol zásobník paliva.[55][56]

Na konci roka sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vydal na vôbec prvú zahraničnú cestu od začiatku tejto invázie. Jeho cieľom bol Washington, D. C., najdôležitejší spojenec Ukrajiny. V Bielom dome ho prijal americký prezident Joe Biden, neskôr vystúpil s prejavom v Kongrese Spojených štátov.[57]

Na územie poľskej prihraničnej obce Przewodów dopadla jedna strela z ukrajinského systému protivzdušnej obrany S-300. Incident priniesol smrť dvom civilistom a vyvolal medzinárodný rozruch.[58] Podobná udalosť bez obetí sa neskôr zopakovala v pohraničí Moldavska.[59]

Mnoho pravoslávnych Ukrajincov vôbec prvýkrát slávilo Vianoce podľa gregoriánskeho kalendára, teda 25. decembra. Zmenou dátumu slávenia Vianoc vyjadrili odpor k ruskej invázii a symbolicky sa ďalším krokom dištancovali od sovietskej minulosti. Pravoslávna cirkev na Ukrajine sa ešte v roku 2018 oddelila od Moskovského patriarchátu, keďže jeho najvyšší predstavený, patriarcha Kirill I., otvorene podporoval ruských separatistov na východe Ukrajiny. Veriacim a farnostiam pritom zostala sloboda voľby pod ktorú gesciu chcú podliehať. Rozdiel v dátumoch Vianoc nedal nádej ani vianočnému prímeriu. Naopak, civilisti zomierali aj vo sviatočnom čase, napr. pri krvavom ruskom raketovom útoku na obchodné centrum v Chersone.[10]

Január a február 2023: Boje o Soledar, Bachmut a Vuhledar

Bližšie informácie v hlavnom článku: Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu, január a február 2023

24. február bol dňom prvého výročia začiatku tejto invázie.

Prehľadná mapka obsadených území k 3. januáru 2023

V prvých mesiacoch roka 2023 prebiehali najtvrdšie boje o mesto Bachmut a v jeho okolí. O dobytie Bachmutu sa Rusi pokúšali od leta, v tomto období sa boje zintenzívnili. Ruským jednotkám sa 15. januára za cenu značných strát dosahujúcich až 1000 mužov denne podarilo obsadiť mestečko Soledar na severovýchode od Bachmutu, vďaka čomu sa zlepšilo ich postavenie pre dobývanie tohto 70-tisícového mesta. Útočili tiež na okolité obce v snahe dostať Bachmut do operačného obkľúčenia.[10][60]

Na ostatných sektoroch kontaktnej línie boli vedené len pozičné boje majúce za cieľ udržať nepriateľa rozptýleného na pozíciách a nedovoliť mu nazhromaždiť väčšiu koncentráciu sily na jednom úseku frontu. Končiace zimné obdobie bolo mierne, pôda nepremrzla dostatočne na umožnenie rozsiahlych operácií s využitím ťažkej bojovej techniky. Ruská armáda musela za ostatné mesiace niekoľkokrát meniť svoju bojovú stratégiu, pretože stanovené ciele sa jej nedarilo napĺňať.[61][62]

Ruské jednotky sa vo februári pokúsili o novú ofenzívu v smere na mesto Vuhledar. Napriek masívnemu nasadeniu vojska a ťažkej bojovej techniky nedosiahli žiadne územné zisky. Pri odrážaní útokov totiž Ukrajinci naplno využili výhodu svojho postavenia, keď z výšin bránili otvorený priestor poskytujúci neobmedzený rozhľad. Navyše pre nedostatočne premrznutú pôdu sa museli Rusi k Vuhledaru presúvať v konvojoch po cestách spoľahlivo zameraných ukrajinským delostrelectvom. Straty na strane Ruska predstavovali asi 130 obrnených vozidiel a 5000 príslušníkov elitnej námornej pechoty. Využitie ruskej výhody spočívajúcej vo väčšom počte dostupných vojakov nahromadených po mobilizácii tak neprinieslo želaný efekt.[63]

Ukrajinci pokračovali v úderoch na muničné sklady, letiská a iné dôležité body ruskej armády ďaleko za frontovou líniou. Útoky boli smerované napr. na Mariupoľ alebo Berďansk.[64][65]

Na prelome rokov ukrajinská armáda využila chybu ruských vojakov, keď na základe intenzívneho využívania mobilných telefónov počas osláv nového roka odhalila miesto ich sústredenia na okupovanom území. Krátko po polnoci zasiahla strelami z raketometu HIMARS budovu školy v meste Makijivka. Počet mŕtvych sa odhadoval na 400, ďalších 300 vojakov bolo zranených.[66]

Západné štáty prisľúbili Ukrajine ďalšie dodávky zbraní, najmä ťažkých tankov a bojových vozidiel pechoty. Na rozdiel od predošlej pomoci, v ktorej prevládali staršie typy zbraní, teraz poskytli modernú bojovú techniku disponujúcu pokročilými technológiami.[67] Spojenci, najmä štáty NATO, síce neprišli Ukrajine priamo na pomoc pri jej obrane, intenzívne ju však vyzbrojovali. Aliancia časovala a dávkovala svoju pomoc tak, aby sa konflikt nedal chápať ako vojna NATO s Ruskom. Sľúbené Západné zbrane na bojisko neprichádzali okamžite, ich využitie si často žiadalo náročný niekoľkomesačný výcvik. Rusko kalkulovalo s tým, že ochota Západu podporovať Ukrajinu zbraňami sa bude s trvaním konfliktu vyčerpávať. Analytici však upozorňovali, že ak Ukrajina prehrá, budúca obrana Severoatlantickej aliancie by mohla byť oveľa nákladnejšia ako aktuálne poskytovaná pomoc.[10]

Na strechách vybraných výškových budov v Moskve boli umiestnené systémy protivzdušnej obrany. Rusko tak nepriamo pripustilo možnosť, že Ukrajina môže svojimi dronmi dosiahnuť dôležité ciele ďaleko v ruskom vnútrozemí.[68]

Pri príležitosti prvého výročia začiatku invázie viaceré svetové mocnosti a významní politici uvažovali o možnostiach smerujúcich k dosiahnutia prímeria. Mierové rokovania boli v nedohľadne, Rusko a Ukrajina sa vedeli dohodnúť len na uvoľnení vývozu potravín a výmene zajatcov, inak zastávali nezmieriteľné postoje. Rusko chcelo, aby Ukrajina aj svet uznali jeho vládu nad obsadenými územiami, Kyjev žiadal úplne stiahnutie ruských jednotiek z ukrajinskému územia.[10] Niekoľko dní pred prvým výročím začiatku invázie pricestoval do Kyjeva americký prezident Joe Biden. Jeho návšteva bola najmä symbolická, vyjadrila neústupnosť Západu pri podpore Ukrajiny. Prisľúbil však aj ďalší balík vojenskej pomoci.[69] Naproti tomu ruský prezident Vladimír Putin ohlásil odstúpenie od zmluvy New STRAT upravujúcej vzájomné inšpekcie a zníženie počtu jadrových zbraní.[70]

Marec a apríl 2023: Ruské dobýjanie Bachmutu

Bližšie informácie v hlavnom článku: Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu, marec a apríl 2023
Prehľadná mapka obsadených území k 1. marcu 2023

Pokračujúce intenzívne boje o mesto Bachmut umožňovali Rusom postupne zaberať stále väčšiu časť tohto mesta. Po prekročení riečky Bachmutka dostali pod kontrolu centrum mesta, neskôr postúpili aj do štvrte výškových bytových domov, kde sa dlho a vyčerpávajúco bojovalo o jednotlivé domy a ulice. Na konci apríla držali Ukrajinci už len malú západnú časť mesta, Rusi kontrolovali asi 88% územia mesta.[71] Rusi útočili aj na krídlach, postupne s vytláčaním Ukrajincov z mesta toto aj obkľučovali. Pod tlakom držali tiež poslednú ukrajinskú zásobovaciu trasu smerujúcu na západ do mesta Časiv Jar.[72]

Na ostatných úsekoch frontu sa boje odohrávali najmä v smeroch na Kupjansk, Lyman, Avdijivku, Kreminnu, Marjinku a Šachtarske.[73] Rusi sa tak sústredili na tie miesta frontu, ktoré by im umožnili obsadiť zvyšky Luhanskej a Doneckej oblasti až po ich administratívne hranice. Najnovší stanovený vojenský cieľ úplne dobyť tieto ukrajinské oblasti do konca marca sa im však nepodarilo naplniť.[74] Naopak, koncom apríla sa zvýšila aktivita ukrajinských jednotiek v Chersonskej oblasti, kde sa stále častejšie malé skupiny vojakov preplavovali na ľavý breh Dnepra a podnikali tu krátke útoky najmä v oblasti mesta Olešky.[75]

Neustále ruské raketové útoky na Ukrajinu poľavovali na intenzite, strely ničili energetickú infraštruktúru v menšej miere, vďaka čomu mohol byť ukončený prídelový systém elektriny.[76] Rakety však naďalej dopadali aj na civilné ciele po celej krajine. Zasiahnutý bol napr. bytový dom v Záporoží,[77] tiež v Sloviansku[78] a Umani.[79] Podobne Ukrajina pokračovala v taktike útokov v ruskom tyle, kde sa zameriavala na sklady munície a paliva a na miesta sústredenia ruských vojsk.[80].

Ruská armáda intenzívne budovala rozsiahlu trojvrstvovú obrannú líniu tiahnucu sa pozdĺž frontu. Opevnenia stavala aj na okupovanom Kryme, najrozsiahlejšie štruktúry však budovala v Záporožskej oblasti s cieľom zamedziť ukrajinskému prielomu v smeroch na mestá Tokmak a Melitopoľ.[81]

17. marca Medzinárodný trestný súd vydal zatykač na Vladimíra Putina a jeho komisárku pre práva detí Mariu Ľvovovú-Belovovú pre nezákonné deportácie ukrajinských detí do Ruska. Tisíce detí boli odvážané z okupovaných území do „prevýchovných táborov“ a prideľované na adopciu do ruských rodín a to i v prípade, že deti mali na Ukrajine žijúcich príbuzných.[82]

Poverená vláda Slovenskej republiky po dlhej diskusii a hlasnej kritike zo stany opozície rozhodla o darovaní v tom čase už vyradených stíhačiek MiG-29 Ukrajine. Štyri letuschopné stroje si ukrajinská armáda prevzala na letisku Sliač 23. marca, zvyšných deväť strojov bolo na Ukrajinu odoslaných pozemnou cestou.[83]

Čínsky prezident Si Ťin-pching navštívil Moskvu, kde sa stretol s ruským prezidentom Vladimírom Putinom. Ten pravdepodobne nedosiahol zamýšľanú partnerskú dohodu, keďže štátnici sa po stretnutí obmedzili iba na vágne diplomatické vyjadrenia. Čína sa týmto postojom stavala do polohy neutrálneho hráča.[84]

4. apríla sa zavŕšil proces vstupu Fínska do štruktúr NATO, krajina sa tak stala jeho 31. členom. Švédsko, ktoré podalo žiadosť o členstvo spolu s Fínskom, nebolo pre pretrvávajúci nesúhlas Turecka a Maďarska nateraz prijaté.[85]

Ukrajinské úrady odobrali pravoslávnej cirkvi moskovského patriarchátu priestory historicky významného kyjevského kláštora Kyjevsko-pečerská lavra.[86]

Máj a jún 2023: Dobytie Bachmutu, začiatok ukrajinskej protiofenzívy

Bližšie informácie v hlavnom článku: Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu, máj a jún 2023
Prehľadná mapka obsadených území k 2. máju 2023

V máji sa významnejšie boje viedli prakticky iba o mesto Bachmut a vyvýšeniny v jeho okolí. Ukrajinské jednotky boli z mesta systematicky vytláčané, až bolo mesto na konci mája vyhlásené za dobyté.[87] Najväčší podiel na zisku Bachmutu mali príslušníci súkromnej žoldnierskej Wagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina, ktorí v bojoch vo veľkej miere využívali aj nevycvičených dobrovoľníkov naverbovaných v ruských väzniciach. Kontrolu nad mestom získali za cenu veľkých strát a úplného zničenia mesta, neústupná a húževnatá ukrajinská obrana nútila agresora vynakladať na postup značné ľudské a materiálne zdroje. Rozhodujúcim prvkom bola ruská prevaha v delostrelectve a vzdušná podpora od vrtuľníkových brigád regulárnej ruskej armády. Ukrajinská armáda celkovo trpela nedostatkom delostreleckej munície, čo sa ukazovalo prakticky na všetkých miestach frontu.[88]

Zároveň s úspechmi wagnerovcov v Bachmute sa komplikovali napäté vzťahy medzi Jevgenijom Prigožinom a vrchným velením ruskej armády. Jevgenij Prigožin ho opakovane obviňoval zo zdržiavania dodávok munície pre jeho jednotky a spochybňoval naratívy o čeleniu celému NATO ako aj bagatelizovanie úspechov ukrajinskej armády komunikované ruským generálnym štábom smerom k domácemu ruskému obyvateľstvu a prezidentovi Vladimírovi Putinovi.[89][90] Vzájomné nezhody naberali na intenzite až prerástli do vzbury wagnerovej skupiny. 24. júna asi 25 000 žoldnierov na čele s Jevgenijom Prigožinom vtrhlo do ruského mesta Rostov nad Donom a získalo ho pod kontrolou vrátane tu sídliaceho centra velenia ruskej armády pre operácie na Ukrajine. Dožadovali sa stretnutia s ministrom obrany Sergejom Šojguom a náčelníkom generálneho štábu Valerijom Gerasimovom. Časť jednotiek sa vydala smerom na Moskvu.[91] Táto rebélia skončila ešte v ten istý deň večer, keď sa žoldnieri s prísľubom beztrestnosti vzdali svojej ťažkej techniky a stiahli sa do Bieloruska.[92]

Na prelome mája a júna začala dlho očakávaná ukrajinská protiofenzíva. Pri prvých pokusoch o prielom pri obci Mala Tokmačka bolo nasadených väčšie množstvo západnej obrnenej techniky od spojencov. Po problémoch s rozsiahlymi mínovými poľami, keď bolo v krátkom slede stratených viacero kusov techniky, zmenili Ukrajinci úspešne taktiku a prešli na menšie útoky pechotou podporovanou tankami a delostrelectvom.[93][94][95] Podarilo sa im tiež vytvoriť trvalo obsadený oporný bod na ľavom brehu Dnepra pod zvyškami Antonivoského mosta.[96]

6. júna došlo vplyvom vnútorného výbuchu ku kolapsu Kachovskej priehrady. Na obrázku náčrt prierezu jej priehradného objektu. Zvýraznená inšpekčná chodba v päte múru viedla pozdĺž celej jeho základne.

6. júna o 2:54 ráno došlo ku kolapsu Kachovskej priehrady vplyvom detonácie výbušnín v jej vnútorných štruktúrach.[97][98] Po pretrhnutí hrádze bolo zaplavených asi 600 km2 územia, z toho asi 68% na rusmi okupovanom ľavom brehu Dnepra.[99] Povodňová vlna zasiahla množstvo civilistov ale aj ruské jednotky na nižšom ľavom brehu a zničila ich obranné postavenia, spláchnuté bolo tiež značné množstvo mín.[100][101] V predošlých týždňoch okupačná správa hladinu vody v priehrade vytrvalo zvyšovala až nad normálnu úroveň.[102]

22. mája podnikli ruskí dobrovoľníci bojujúci na strane Ukrajiny partizánsky výpad na Rusko. Ruský dobrovoľnícky zbor a Légia Sloboda Rusku prekročili hranicu a podnikli útok v ruskej Belgorodskej oblasti. V priebehu akcie obsadili niekoľko obcí a mesto Grajvoron, po niekoľkých prestrelkách sa ozbrojenci z územia Ruska plánovane stiahli.[103] Podobné výpady zopakovali ešte niekoľkokrát v rôznych prihraničných lokalitách.[104]

Na začiatku mája bol zaznamenaný neúspešný nočný útok dvomi dronmi na moskovský Kremeľ. Ukrajinskí predstavitelia sa od útoku dištancovali s odôvodnením, že by neriešil žiaden ich vojenský problém.[105] Bol tiež zaznamenaný prvý známy ukrajinský útok hladinovými dronmi. Zásahom bola poškodená ruská prieskumná loď v Čiernom mori.[106]

Po poklese intenzity raketových útokov na ukrajinské mestá v predošlých dvoch mesiacoch sa v máji Rusko vrátilo k tomuto spôsobu boja. V noci na 28. mája, pri štrnástom útoku na Kyjev len za tento mesiac, mierilo na metropolu 54 dronov vo viacerých vlnách.[107]

Podľa hlásení ukrajinského generálneho štábu presiahli straty Ruska 200 000 vojakov.[108]

Pretrvávajúca pomoc od spojencov Ukrajine dosiahla ďalšiu úroveň, keď Spojené kráľovstvo dodalo Ukrajine presné navádzané strely Storm Shadow s doletom dosahujúcim 250km. Ukrajine sa tak otvorili nové možnosti v útokoch na okupovaný Krym.[109]

Júl a august 2023: Ukrajinská protiofenzíva

Bližšie informácie v hlavnom článku: Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu, júl a august 2023

8. júla od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu uplynulo 500 dní.

Prehľadná mapka obsadených území ku koncu júla2023. Zelenými šípkami sú naznačené miesta ukrajinskej protiofenzívy.

Ukrajinská protiofenzíva spustená na začiatku júna pokračovala vo vytýčených smeroch a nastolenou taktikou. V protiklade s rýchlym oslobodením rozsiahlych území pri charkovskej protiofenzíve v septembri predošlého roka tentoraz ukrajinské jednotky pri svojej protiofenzíve postupovali pomaly, šetriac životy svojich bojovníkov a nedostatkovú techniku. Územia oslobodzovali v malých krokoch založených na metodickom a systematickom základe. Využívali pechotu podporovanú delostrelectvom a niekoľkými kusmi ťažkej techniky.[110] Ich postup spomaľovali rozsiahle ruské mínové polia a dobre pripravené obranné línie, ako aj nedostatočná podpora ukrajinských bojovníkov zo vzduchu.[111][112] Pomalý postup Ukrajincov dával ruským silám čas na nadobudnutie bojových skúseností, zlepšenie vlastnej taktiky a poučenie sa zo svojich chýb, aj keď im pozdĺž celého frontu chýbalo vybavenie a vojaci mali nízku morálku.[113][114][115]

Presnými raketovými údermi likvidovali Ukrajinci miesta koncentrácie ruských vojsk a veliteľské stanovištia,[116][117] útokmi na logistické tepny oslabovali ruské bojové schopnosti.[118][119] Útočili aj na ruské letiská, pri jednom z takýchto útokov použila Ukrajina útočné drony vyrobené z kartónu, prakticky nezachytiteľné protivzdušnou obranou.[120] Hlavný cieľom protiofenzívy bolo postupnými krokmi preraziť výhľadovo až k Azovskému moru, rozštiepiť ruské sily a prerušiť ruské logistické a komunikačné linky okupovaných území s Krymom.[121]

V protiofenzívnych operáciách pokračovala Ukrajina na najmenej troch miestach frontu: na západe Záporožskej oblasti v sektore južne od obce Mala Tokmačka, na pomedzí Záporožskej a Doneckej oblasti v sektore južne od mestečka Velika Novosilka a v okolí Bachmutu.[122] Miestom najhorúcejších bojov, pokusov o prerazenie frontovej línie a najväčších územných ziskov, bol sektor južne od obce Mala Tokmačka v smere na mesto Tokmak. Oslobodená tu bola obec Robotyne so širokým okolím zasahujúcim k obciam Novoprokopivka a Verbove.[123] V tomto mieste prenikli ukrajinskí bojovníci až do zákopov prvej ruskej obrannej línie a začali ohrozovať sekundárne ruské obranné postavenia.[124][125][126] V Doneckej oblasti na južnom fronte oslobodili dve susediace obce Staromajorske a Urožajne.[127][128] Menšie úspechy zaznamenávali Ukrajinci aj pri Kliščijivke južne od Bachmutu, kde obsadili strategické vyvýšeniny západne od obce.[129]

17. júla vypršala platnosť tkz. Obilnej dohody z júla predošlého roka umožňujúca vývoz poľnohospodárskych produktov z ukrajinských prístavov cez Čierne more. Rusko odmietlo platnosť dohody predĺžiť, naopak ihneď po jej vypršaní začalo s raketovými útokmi na námorné ale aj dunajské riečne prístavy, obilné silá a infraštruktúru súvisiacu s nakládkou lodí.[130][131][132] V polovici augusta Ukrajina s partnermi zriadila v Čiernom mori námorný koridor vedúci pozdĺž pobrežia Ukrajiny, Rumunska, Bulharska a Turecka v teritoriálnych vodách týchto krajín.[133] Hoci nebezpečenstvo zo strany ruskej armády a plávajúcich mín nebolo celkom eliminované, koridor bol čiastočne kontrolovaný ukrajinskými raketami a dronmi.[134][135]

Rusi boli v prevažnej miere nútení reagovať na ukrajinskú protiofenzívu, menšie útočné akcie podnikali v smeroch na Kupiansk, Lyman, Avdijivku a Marjinku. Ich útoky však obrancovia s úspechom odrážali.[136][137][138]

Ukrajinská armáda naďalej držala a čiastočne rozširovala pozície získané na ľavom brehu Dnepra. Okrem oporného bodu pod Antonivským mostom prenikli a udržali trvalé pozície pri obciach Kozači Laheri a Oleški ako aj na niektorých ostrovoch v toku Dnepra.[139][140][141]

Ukrajina zintenzívnila dronové útoky na vojenské ciele, letiská a závody vojenského určenia na území Ruskej federácie. Rekordný počet útokov na území Ruska bol zaznamenaný v auguste. Mnohé z dronov dosiahli svoje ciele, čo ukazovalo na problémy ruskej protivzdušnej obrany s ich detegovaním a zneškodňovaním. Objavovali sa tiež sabotážne zásahy.[142][121][143]

V druhej polovici júla bol po druhýkrát poškodený Krymský most. Dvojica výbuchov spôsobená ukrajinskými hladinovými dronmi poškodila mostovku jedného smeru na cestnej časti mosta, železničná časť dotknutá nebola.[144][145]

Napriek tomu, že počet ukrajinských obetí bol štátnym tajomstvom, bolo zjavné, že protiofenzíva si vyžiadala množstvo životov. Článok denníka The New York Times z 18. augusta, s odvolaním sa na amerických predstaviteľov, hovoril o 70-tisíc mŕtvych a až 120-tisíc zranených ukrajinských vojakoch.[121] V rovnakom období hlásil generálny štáb Ukrajiny straty na strane ruskej armády presahujúce 260 000 vojakov.[146]

Spojenci Ukrajiny na čele s USA naďalej podporovali Ukrajinu rozsiahlymi balíkmi vojenskej pomoci. Spojené štáty jej po prvýkrát poskytli aj kazetovú muníciu.[147] Ukrajina dostala od skupiny európskych štátov tiež konkrétny prísľub moderných, dlho žiadaných stíhačiek F-16, podmienený ukončením časovo náročného výcviku personálu.[148][149]

Ruský minister obrany Sergej Šojgu absolvoval cestu do Kórejskej ľudovodemokratickej republiky, kde rokoval o posilnení vzájomnej vojenskej spolupráce.[150] Neskôr bolo na ukrajinských bojiskách zaznamenané nasadenie severokórejských delostreleckých granátov a rakiet systému Grad.[151]

Pri jednej zo svojich zahraničných ciest navštívil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj aj Slovenskú republiku. Stretol sa s prezidentkou Zuzanou Čaputovou, povereným premiérom Ľudovítom Ódorom a predsedom parlamentu Borisom Kollárom. Diskutovali o situácii v Rusku a na Ukrajine, členstve v NATO a prehĺbení spolupráce pri výrobe húfnic a munície. Prezident ďakoval za poskytnutú vojenskú a politickú pomoc ako aj za starostlivosť o utečencov.[152]

23. augusta sa v Tverskej oblasti v Rusku zrútilo súkromné lietadlo Jevgenija Prigožina. Nikto na palube neprežil. Šéf a majiteľ súkromnej žoldnierskej skupiny wagnerovcov zahynul spolu s najvyšším veliteľom Dmitrijom Utkinom a niekoľkými ďalšími čelnými osobami organizácie. Strata najvyššieho velenia viedla k praktickému rozpadu žoldnierskej skupiny.[153][154][155] Niekoľko jej členov podpísalo kontrakt s regulárnou ruskou armádou, tábor v Bielorusku bol vyprataný a opustený.[156]

September 2023

Týždeň od 4. do 10. septembra 2023

  • Na južnom fronte rozširovali Ukrajinci svoj prienik z predošlého týždňa získanom pri Robotyne. Ukrajinská ľahká pechota postúpila severozápadne od obce Verbove do ruských obranných pozícií za ruskými protitankovými priekopami a prekážkami, ktoré boli súčasťou ruskej línie obrany. Útočili tu východným smerom pozdĺž údolia smerom na Verbove. Úspešne vyčerpávali ruské sily, pripisovali si taktické zisky a dosiahli až severozápadný okraj tejto obce. V rovnakom sektore frontu napredovali Ukrajinci aj k ruským obranným postaveniam ďalej na juh od Robotyne k obci Novoprokopivka, konsolidovali svoje sily a upevňovali tu novozískané pozície.[157][158][159][160]
  • Postup hlásili ukrajinské jednotky aj na viacerých miestach východného frontu v Doneckej oblasti. Juhozápadne od Avdijivky rýchlou útočnou operáciou ovládli časť obce Opytne, ležiacej niekoľko kilometrov od letiska v Donecku. Samotná Avdijivka bola pod neustálym ruským tlakom niekoľko mesiacov bez prestávky, obrancom tu pomáhal priemyselný charakter mesta poskytujúci množstvo výhodných obranných postavení.[161]
Ukrajinským silám sa darilo aj južne od Bachmutu, čiastočný úspech im priniesli útočné operácie pri Kliščijivke, dedine na pahorkoch južne od mesta.[161] Pod kontrolu získali viac ako polovicu obce, svojimi akciami nedovoľovali agresorovi využívať ťažkú techniku. Zničili tu prakticky všetky dostupné ruské tanky a bojové vozidlá pechoty, naďalej však trpeli vzdušnými údermi s použitím dronov, lietadiel a riadených leteckých bômb ako aj ruskou prevahou v systémoch elektronického boja.[162]
Rusko vybudovalo v okolí Moskvy veže a rampy pre umiestnenie systémov protivzdušnej obrany Pancir-S1. Ich umiestnenie na vyvýšené konštrukcie poskytlo protilietadlovému delu voľné palebné pole a rozšírilo oblasť jeho operačného pokrytia.[163] Na snímke vyvýšená platforma na nesenie ľahkého protilietadlového bojového prostriedku vybudovaná na juhu Anglicka v období Druhej svetovej vojny.
  • Ruské letectvo zničilo v Čiernom mori štyri ukrajinské vojenské člny s vyloďovacími skupinami, ktoré mierili k mysu Tarchankut na pobreží Krymu. Podobná operácia sa Rusom podarila aj v predošlom týždni.[164]
  • Rusko opakovane útočilo dronmi aj raketami na okolie mesta Izmajil, jedného z dvoch ukrajinských prístavov na Dunaji. Poškodená bola prístavná infraštruktúra, silo s obilím, infraštruktúra nevyhnutá pre lodnú dopravu a ďalšie stavby. Pri nočnom útoku dopadli ruské drony aj na druhý breh Dunaja, na územie Rumunska. Túto skutočnosť potvrdil aj rumunský minister obrany Angel Tîlvăr. V tejto súvislosti označili ukrajinskí predstavitelia ruské akcie za hrozbu pre bezpečnosť členských krajín NATO a požiadali spojencov o urýchlenú dodávku systémov protivzdušnej obrany.[165][166][167] Rumunský minister obrany reagoval, že je potrebné rozlišovať medzi aktom cielenej agresie a náhodným incidentom. Rumunské ministerstvo zahraničia si vo veci predvolalo ruského chargé d’affaires veľvyslanectva Ruskej federácie v Bukurešti a tlmočilo mu svoje „odsúdenie systematického, neopodstatneného a brutálneho útoku ruských síl proti ukrajinskému obyvateľstvu a civilnej infraštruktúre, vrátane cieľov na Dunaji, blízko hraníc s Rumunskom.“[168][169] Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg sa vyjadril, že nič nenaznačuje, že by Rusko na Rumunsko zaútočilo úmyselne.[170]
  • V bojoch na Ukrajine bol zničený prvý britský tank Challenger 2. Vyplývalo to z videa, ktoré bolo zverejnené na internete. Zničený tank zachytený na videu, stojaci a horiaci mimo cesty, bol identifikovaný podľa charakteristického tvaru veže, hlavne kanóna, zameriavača a prídavných nádrží s palivom. Analýzou záznamu bolo určené, že tank pravdepodobne znehybnilo nabehnutie na mínu pri vyhýbaní sa inej prekážke. Stojaci tank sa následne stal ľahkým terčom pre ruské delostrelectvo alebo útočné drony. Podľa otvorených poklopov a natočenia veže mala posádka dostatok času znehybnený stroj opustiť. Jednalo sa o vôbec prvý tank tohto typu zničený v boji.[171][172]

Ministri obrany Ukrajiny

Oleksij Reznikov, odstupujúci minister obrany Ukrajiny
Rustem Umerov, jeho nástupca
  • Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov odovzdal parlamentu svoju rezignáciu. Reagoval tak na slová ukrajinského prezidenta, ktorý ho plánoval z postu odvolať. Vyvrcholil tým korupčný škandál zo začiatku tohto roka súvisiaci s podozreniami na predražené nákupy potravín pre armádu. Pred ministrovou rezignáciou bolo postupne prepustených niekoľkých vysoko postavených armádnych predstaviteľov. Prezident Volodymyr Zelenskyj na miesto ministra obrany navrhol Rustema Umerova, dovtedajšieho šéfa hlavného ukrajinského privatizačného fondu. Túto nomináciu ukrajinský parlament schválil.[175][176][177]
  • Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil frontovú líniu v Doneckej a Záporožskej oblasti. V blízkosti frontovej línie strávil celý deň, stretol sa so zástupcami viac ako desiatky jednotiek a tiež s vojenskými lekármi. Vypočul si hlásenia miestnych veliteľov, oboznámil sa s problémami na bojiskách, s nedostatkom personálu a so stavom zásobovania čelných jednotiek a odovzdal niekoľko vyznamenaní.[178][179][180]
  • Ukrajinské ministerstvo obrany vyčíslilo, že na jeden deň vedenia vojny vynakladalo asi sto miliónov dolárov. Finančné aj materiálne dobrovoľnícke príspevky všetkých zúčastnených nadácii spolu pokrývali asi 3% z tejto sumy.[181]
110mm hrubý pancierový plát prekonaný prieraznou strelou
  • Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken pricestoval na neohlásenú návštevu Kyjeva. Rokoval s ukrajinským prezidentom, premiérom a ministrom zahraničných vecí, kde spoločne zhodnotili ukrajinskú protiofenzívu po troch mesiacoch od jej spustenia, s ktorou vyslovil spokojnosť. Počas návštevy tiež ohlásil nový balík vojenskej pomoci v celkovej hodnote prekračujúcej 1 miliardu dolárov. Jeho súčasťou bola okrem munície vojenská a civilno-bezpečnostná pomoc zameraná na posilnenie protivzdušnej obrany a odmínovanie.[182][183] Spojené štáty poskytli Ukrajine po prvýkrát aj tankovú muníciu kalibru 120mm obsahujúcu ochudobnený urán. Materiál sa využíva na priebojné podkaliberné strely schopné vďaka svojej vysokej kinetickej energii preniknúť cez pancier obrnených vozidiel.[184][185]
  • Nemecko poslalo Ukrajine muníciu pre protilietadlové systémy Gepard. Oznámilo tiež, že spustilo výrobu munície na novopostavenej výrobnej linke.[186]
  • Francúzsky výrobca dronov Delair poslal Ukrajine viac ako 150 dronov financovaných francúzskou vládou.[187]
  • V Rusku prebehli regionálne voľby do orgánov miestnych samospráv. Dosadené úrady organizovali voľby aj v okupovaných ukrajinských oblastiach. Ukrajinskí predstavitelia tento počin odsúdili a označili ho za nehanebné porušenie medzinárodného práva. Rovnakého názoru bola aj Rada Európy. Voľby boli sprevádzané početnými pokusmi o sabotáže.[188][189][190] Vo všetkých štyroch okupovaných územiach Ukrajiny vyhrala strana Jednotné Rusko s priemerným ziskom 70% hlasov.[191]
V Charkove bolo v podzemných priestoroch staníc metra zriadených 61 improvizovaných školských tried
  • Na Ukrajine sa začal nový školský rok. V prihraničnom Charkove sužovanom neustálymi náletmi prebiehala výučba väčšinou cez internet. Najmenšie deti, prváčikovia, otvorili školský rok v podzemných krytoch v priestoroch metra. Aj keď sa deti nemohli učiť v bežných školách, potrebovali sa socializovať. Podľa štatistík UNICEF zničili Rusi v oblastiach kontrolovaných ukrajinskou vládou od začiatku tejto invázie viac ako 1300 škôl.[192]

Týždeň od 11. do 17. septembra 2023

Kim Čong-un v Rusku

Severokórejský vodca Kim Čong-un navštívil Rusko. Pri svojej viacdňovej návšteve rokoval aj s ruským prezidentom Vladimírom Putinom. Stretnutie sa konalo na kozmodróme Vostočnyj na východe Ruska.

Sverokórejský vodca Kim Čong-un a ruský prezident Vladimír Putin absolvovali spoločné rokovania na Ruskom Ďalekom východe. Spoločne navštívili kozmodróm Vostočnyj, kde si prezreli odpaľovaciu rampu a oboznámili sa s procesom montáže ruskej nosnej rakety typu Angara.[193][194]

Hlavným predmetom rokovania boli vzájomné dodávky zbraní a posilnenie dvojstrannej vojenskej spolupráce. Dohodli sa na dodávkach delostreleckých granátov a protitankových striel zo zásob Kórejskej ľudovodemokratickej republiky. Výmenou Rusko prisľúbilo Severnej Kórei pokročilú technológiu pre satelity a ponorky na jadrový pohon a tiež potravinovú pomoc. Severokórejský vodca Kim Čong-un označil vzťahy s Ruskom za prioritu číslo jeden. Vladimírovi Putinovi tlmočil svoju „plnú podporu“ pre jeho „svätý boj vedený v záujme ochrany bezpečnostných záujmov.“ Na rokovaniach sa zúčastnili tiež ruskí ministri obrany a zahraničných vecí – Sergej Šojgu a Sergej Lavrov.[195][196][197] Žiadna písomná zmluva podpísaná nebola.[198][199][200]

Počas niekoľkodňovej návštevy Ruska Kim Čong-un okrem osobného stretnutia s ruským prezidentom absolvoval aj prehliadku niekoľkých vojenských zariadení. S ministrom obrany Sergejom Šojguom si vo Vladivostoku prezrel ruské strategické bombardéry Tu-160, Tu-95 a Tu-22M3 schopné niesť jadrové zbrane, nadzvukovú stíhačku MiG-31I vyzbrojenú raketami Kinžal, fregatu ruskej Tichomorskej flotily Maršal Šapošnikov, moderné systémy navádzania rakiet a rôzne nadzvukové strely. V Komsomoľsku nad Amurom navštívi továreň vyrábajúcu civilnú a vojenskú leteckú techniku.[201]

Severokórejský vodca do Ruska pricestoval svojim obrneným vlakom. Bola to jeho prvá zahraničná cesta od vypuknutia pandémie Covid-19.[202][203] Vladimír Putin a Kim Čong-un sa naposledy stretli v roku 2019 na samite vo Vladivostoku, dva mesiace po neúspešných jadrových rokovaniach medzi Kimom a vtedajším americkým prezidentom Donaldom Trumpom.[204]

Ďalšie udalosti týždňa

Ukrajinskí obrancovia oslobodili obec Kliščijivka južne od mesta Bachmut
  • Na frontových líniách pretrvávala veľmi vysoká dynamika a aktivita bojov. V Bachmute ukrajinské sily vytlačili nepriateľa z jeho pozícií v obciach Kliščijivka a Andrijivka južne od mesta, nepriateľ sa však s ich stratou nechcel zmieriť a na mieste naďalej pokračovali silné boje. Severne od mesta ukrajinskí bojovníci zotrvávali na svojich pozíciách a odrážali ruské pokusy o útok. Rusi sa o prekročenie línie bezúspešne pokúšali aj na iných miestach frontu.[205][206][207][208][209]
  • Ukrajinským jednotkám sa naďalej darilo v postupovaní na južnom fronte. Pokračovali v ofenzíve pri Robotyne, kde zaznamenali posun východne od obce Novoprokopivka, 18 kilometrov južne od Orichivu. Situácia tu bola napätá, Ukrajinci potrebovali na zefektívnenie svojho snaženia rozšíriť oslobodené územie. Aj keď iniciatíva zostávala na ukrajinskej strane, postupy boli veľmi pomalé, neprekračovali niekoľko stoviek metrov denne.[210][211][212]
  • Ukrajinským jednotkám sa podarilo obsadiť časť obce Opytne medzi letiskom v Donetsku a Avdijivkou. Rusi tu intenzívne ostreľovali ukrajinské pozície, avšak v snahe získať územie sa im nedarilo. Naopak intenzita bojov pri Kupjansku a Lymane v tomto týždni poklesla.[205][213]
  • Ruské sily posilňovali obranu strategického mesta Tokmak v Záporožskej oblasti, asi 16km od frontovej línie. Kopali nové zákopy, budovali protitankové opevnenia a ďalšie kontrolné stanovištia. Z mesta evakuovali aj časť zriadených úradov.[214]
Poloha štyroch ťažobných plošín v Čiernom mori, ktoré pod svoju kontrolu získali ukrajinské špeciálne jednotky
  • Ukrajina dobyla štyri plošiny na ťažbu ropy a plynu situované v Čiernom mori pri Kryme, ktoré Rusko okupovalo od roku 2015. Využívalo ich ako predsunuté heliporty a radarové stanice. Ukrajincov útočiacich z člnov ohrozovala stíhačka Su-30, bola však poškodená a musela sa stiahnuť. Špeciálnym ukrajinským silám sa pri operácii podarilo získať aj cennú korisť v podobe zásob neriadených striel pre vrtuľníky a tiež radar Neva určený na sledovanie pohybu lodí.[215][216]
  • V noci z utorka na stredu podnikla Ukrajina útok raketami Storm Shadow na prístav Sevastopoľ na Kryme, pri ktorom zničila veľkú ruskú výsadkovú loď Minsk a ťažko poškodila ponorku Rostov nad Donom. Obe plavidlá boli v čase útoku v suchom doku. Išlo o vôbec prvý zásah ponorky ukrajinskými silami.[217][218][219]
Pri inom útoku ukrajinská armáda zničila aj ruský hliadkovací čln typu KS-701 Tunec na severozápade Čierneho mora.[220] Poškodiť sa jej podarilo aj dve ruské hliadkové lode triedy Vasilij Bykov vyzbrojené strelami s plochou dráhou letu Kalibr a menšiu raketovú loď Samum.[221][222] V reakcii na úspešné ukrajinské útoky na veľkú výsadkovú loď a ponorku v Sevastopoli Rusi presunuli tri výsadkové lode z Čierneho do Azovského mora.[223]
  • Ukrajinská armáda odhalila a zlikvidovala ruské stanovište operátorov prieskumných dronov.[224]
  • Ukrajinská armáda zničila ďalší ruský systém protivzdušnej obrany S-400 Triumf operujúci na Kryme. Najskôr dronmi vyradila jeho radarové antény, následne oslepený systém zničila protilodnými strelami Neptun.[225]
  • Ruská spoločnosť vyrábajúca tanky UralVagonZavod bola poverená obnovením produkcie tankov T-80, ktorých bolo až do náhrady novším modelom T-90 vyrobených približne 10-tisíc kusov. Posledný skelet pre takýto tank vyrobil závod v roku 1991.[226]
  • Bolo zverejnené, že po problémoch súvisiacich so zavedením sankcií po začatí invázie sa dokázalo Rusko vrátiť na pôvodnú úroveň výroby rakiet a výrobu tankov dokonca zdvojnásobilo na cca 200 kusov ročne. Kapacita výroby delostreleckých nábojov predstavovala 2 milióny ročne, čo bolo viac ako vo všetkých závodoch Európy a USA dohromady. Dovoz komponentov riešilo Rusko ich pašovaním cez tretie krajiny ako Arménsko a Turecko.[227]
  • Ukrajinská vojenská rozviedka vydala správu, podľa ktorej bol čečenský vodca Ramzan Kadyrov v kritickom stave hospitalizovaný v nemocnici potom, ako sa mu zhoršilo existujúce ochorenie obličiek. Nasledujúci deň sa na jeho kanáli na platforme Telegram objavili dve nové videá. Aj keď sa vznik videí nedal datovať, Ramzan Kadyrov bol na nich viditeľne opuchnutý.[228][229]
Chersonská oblasť zostávala po oslobodení silne zamínovaná. Poľnohospodári riskovali pri obhospodarovaní polí svoje životy. Aj v tomto týždni po nabehnutí traktora na mínu zahynul vodič, ďalší pracovník utrpel zranenia.[230]
  • Nemecko odovzdalo Ukrajine nový balík vojenskej pomoci, pozostávajúci z dvoch odmínovacích tankov Wisent 1, dvadsiatich bojových vozidiel pechoty Marder 1A3, systém satelitného prieskumu, desať systémov detekcie dronov, tri sanitky a rôznu muníciu.[232] Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbock počas návštevy Kyjeva ďalej Ukrajine prisľúbila humanitárnu pomoc v hodnote 20 miliónov eur určenú na prípravu na zimné obdobie. Prostriedky boli smerované do vybavenia elektrických transformátorových staníc.[233] V Kyjeve rokovala o pomoci Ukrajine v jej snahe o členstvo v EÚ.[234]
  • Dánske ministerstvo obrany oznámilo pomoc pre Ukrajinu pozostávajúcu z tankov, bojových vozidiel pechoty, protilietadlových diel a súvisiacej munície. Dodávka mala byť rozdelená do troch rokov.[235]
  • Satelitným prieskumom boli odhalené nové sklady a opravárenské objekty v ruskom vojenskom skladisku v Petrozavodsku a na vojenskej základni Alakurtti. Išlo o prvé viditeľné znaky toho, že Rusko začalo investovať do svojich vojenských základniach pri Fínsku od jeho vstupu do štruktúr NATO.[236]
  • Rumunsko v oblasti delty Dunaja nasadilo zhruba 600 vojakov a radarové systémy a ohlásilo pripravenosť použiť všetky dostupné vojenské zdroje vrátane vzdušných síl na ochranu svojho územia. Reagovalo tak na nález úlomkov dronov na svojom území.[237][238] Okrem toho začalo v pohraničných obciach Plauru a Ceatalchioi v blízkosti ukrajinských hraníc s výstavbou protileteckých krytov pre obyvateľov. Okrem krytov prijaté bezpečnostné opatrenia zahŕňali inštruovanie obyvateľstva a zavedenie systému varovania cez správy odosielané na ich telefóny.[239][240][241]
Niektoré štáty Európy zakázali na svoje územie vjazd motorových vozidiel registrovaných v Rusku
  • Litva, Lotyšsko a Estónsko v súlade so sankciami Európskej únie voči Rusku zakázali vjazd vozidiel s ruskými poznávacími značkami na svoje územie. Sankcia zakazovala motorovým vozidlám registrovaným v Rusku vstúpiť na územie 27 členských krajín EÚ. Cieľom opatrenia bola snaha zadržať Rusov v ich krajine a odoprieť im možnosť využívať výhody vyplývajúce zo slobody a demokracie, zatiaľ čo Rusko pokračovalo v agresii na Ukrajine.[242][243][244] K zákazu sa pripojilo Poľsko aj Fínsko, ktoré neumožnilo vstup vozidlám registrovaných v Rusku s menej ako desiatimi pasažiermi.[245][246][247]
  • Šéf štátnej spoločnosti Ukrenergo, prevádzkovateľa elektrickej prenosovej sústavy, vyhlásil, že opravy energetických systémov poškodené ruskými útokmi počas predchádzajúcej zimy boli takmer dokončené a energetickú sústavu označil za pripravenú na zimu. Uviedol, že počas minulej zimy nepriateľ vypálil na energetickú infraštruktúru 1200 rakiet.[248]
  • V piatok vypršalo embargo na dovoz štyroch kategórií ukrajinských poľnohospodárskych produktov do Európskej únie. Európska komisia zákaz dovozu nepredĺžila, pretože dospela k záveru, že narušenia trhu v piatich členských štátoch susediacich s Ukrajinou boli odstránené. Embargo bolo po dohode s piatimi členskými štátmi zavedené 2. mája.[249][250] Poľsko, Maďarsko a Slovensko následne prijalo individuálne zákazy dovozu týchto produktov.[251] Rumunskí farmári žiadali zaviesť podobné opatrenie.[252]

Týždeň od 18. do 24. septembra 2023

  • Ukrajinské sily pokračovali v operáciách na východe a juhu Ukrajiny. Oslobodzovali okupované územia, spôsobovali Rusom straty a upevňovali svoje pozície. Na východe v bachmutskom sektore útočili pri obci Kliščijivka a Andriivka, ktoré držali pod kontrolou a útočnými operáciami postupovali ďalej na východ k jednej z hlavných zásobovacích ciest vedúcich do Bachmutu z juhu. Rusi tu však využívali výhodnú obrannú líniu v podobe železničnej trate vedenej na vysokom násype, čo značne komplikovalo ukrajinskú snahu o odrezanie tejto zásobovacej cesty.[253][254]
  • Na juhu útočili ukrajinské sily pri obciach Adrijivka a Robotyne, tempo bojov v okolí oslobodených dedín v Záporožskej oblasti sa však spomalilo. Ukrajinské jednotky sa konsolidovali na nových chránených líniách. Útoky v oblasti dedín Robotyne a Verbove, ako aj v smere na Novoprokopivku a Kopani, nepriniesli postup, spôsobovali však nepriateľovi straty na technike aj živej sile.[255] V tomto sektore, západne od dediny Verbove, boli po prvý raz spozorované ukrajinské obrnené vozidlá typu Stryker a Marder až za ruskou protitankovou obrannou líniou pozostávajúcou zo zákopov, betónových zábran (tzv. dračích zubov) a bojových postavení. K úplnému prelomeniu ruskej obrannej línie tu ale nedošlo, keďže nešlo o poslednú obrannú líniu Rusov v regióne. Ruská armáda tiež zriadila bojové pozície takmer vo všetkých lesných pásoch, ktorými sa ukrajinská pechota pomaly, ale vytrvalo predierala.[256][257][258]
  • Boje prebiehali aj o ostrovy v ústí Dnepra pri Chersone. Obe strany podnikali útoky na ostrovy využívajúc tímy na malých člnoch vyslaných z protiľahlých brehov rieky. Počet zapojených síl tu bol relatívne malý, obe strany však túto oblasť považovali za strategicky dôležitú a podobnými výpadmi na mieste viazali jednotky nepriateľa, ktoré tak nemohli byť presunuté do iných, horúcejších miest frontu.[259]
Veliteľstvo Čiernomorskej flotily v Sevastopole po úspešnom ukrajinskom raketovom útoku
  • Ukrajinská armáda úspešne zasiahla ruské veliteľské stanovište Čiernomorskej flotily v Sevastopole na polostrove Krym. Séria ranných raketových úderov Storm Shadow tvrdo zasiahla aj centrálnu budovu veliteľstva. Podľa neskorších zistení pri útoku prišiel o život aj najvyšší veliteľ flotily admirál Viktor Sokolov a 33 ďalších dôstojníkov. Poškodenie budovy prakticky vylučovalo jej opravu.[260][261][262][263][264][265] Ruská strana uviedla, že pokus o útok bol odrazený. Zároveň priznala poškodenie budovy veliteľstva a jedného nezvestného.[266] Podľa zistení ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby pri útoku zahynulo najmenej deväť dôležitých osôb vrátanie niekoľkých generálov a 16 ďalších bolo zranených. Smrť najvyššieho veliteľa flotily, admirála Viktora Sokolova, nepotvrdili.[267]
Úspešný bol aj útok na leteckú základňu Saky na Kryme.[268]
  • Sabotážna akcia na Čkalovskej leteckej základni v Moskovskej oblasti poškodila dve ruské lietadlá Antonov An-148 a Iliušin Il-20 a vrtuľník Mi-28N. Dôsledne strážená základňa je pritom domovským letiskom pre vládne lietadlá, stroje určené ako vzdušné veliteľské stanovište a prieskumné lietadlá. Prepašovanie výbušných zariadení do tohto objektu vyvolal v kruhoch ruskej armády nezvyčajný rozruch.[269]
  • Rusko zaútočilo dronmi na ropnú rafinériu v meste Kremenčuk v Poltavskej oblasti. Pre požiar bola prevádzka v závode pozastavená.[270][271]
  • Ruské raketové útoky poškodili energetickú infraštruktúru na strednej a západnej Ukrajine spojné s výpadkami elektriny v Kyjevskej, Žytomyrskej, Dnepropetrovskej, Rivnenskej a Charkovskej oblasti. Išlo o najkoordinovanejší raketový a dronový útok na ukrajinské mestá od polovice augusta. Strely boli odpálené v niekoľkých vlnách, protivzdušnou obranou sa ich podarilo eliminovať 36 zo 43.[272][273]
  • Na Ukrajinu prišlo desať švédskych tankov Stridsvagn 122, čo je švédska verzia tanku Leopard 2A5.[274]
  • Európska únia vyplatila Ukrajine ďalšiu pomoc vo výške 1,5 miliardy eur v rámci balíka makrofinančnej pomoci určenej na pokrytie okamžitých finančných potrieb.[276]
Pri jednom z ruských vzdušných úderov dronmi Šahíd vyhorel do tla sklad humanitárnej pomoci v Ľvove. Zhorelo tristo ton pomoci zahŕňajúcej oblečenie, obuv, potraviny a elektrické genrátory. Jeden človek pri útoku zahynul.[277][278]
  • Kanadský premiér Justin Trudeau prisľúbil Ukrajine dlhodobú viacročnú podporu v nasledujúcich troch rokoch. Súčasťou mali byť peniaze na nákup 50 obrnených vozidiel a vyslanie inštruktorov pre pilotov stíhačiek F-16.[279]
  • Vladimír Putin absolvoval rokovanie s čínskym ministrom zahraničných vecí Wang I o posilnení vzájomnej spolupráce a vojne na Ukrajine. Okrem iného Vladimír Putin vyjadril ochotu vyriešiť konflikt na Ukrajine prostredníctvom rokovaní.[280] Na ďalšom medzinárodnom stretnutí sa zúčastnil ruský minister obrany Sergej Šojgu, keď v Iráne rokoval s tamojším vojenským velením.[281]
  • Obchodná loď registrovaného pod vlajkou Toga narazila v Čiernom mori, približne 40 km od pobrežia, na námornú mínu. Posádka bola z lode evakuovaná rumunskou záchrannou službou. Loď prevážajúca cement smerovala do kanála v delte Dunaja.[282][283]
  • V Rusku pokračovalo systematické umlčiavanie obyvateľov kritizujúcich ruské vojenské ťaženie. V tomto týždni odsúdili na osemročný trest odňatia slobody politického aktivistu Richarda Rouza za príspevky na sociálnych sieťach, v ktorých kritizoval vojenskú operáciu na Ukrajine. Okrem iného obviňoval ruské ozbrojené sily z týrania obyvateľov ukrajinského mesta Buča. Obvinili ho zo šírenia dezinformácií a terorizmu, nakoľko v jednom príspevku vyzýval aj na zabitie ruského prezidenta Vladimira Putina.[284]
  • Približne 3500 ruských občanov v Lotyšsku dostalo list s výzvou na opustenie krajiny. Výzva sa týkala Rusov, ktorý nepredložili dokumenty potrebné na predĺženie pobytu v Lotyšsku alebo sa nezaregistrovali na skúšku z lotyšského jazyka.[285]

Valné zhromaždenie OSN

Plenárne zasadnutie Valného zhromaždenia OSN

V sídle Organizácie Spojených národov v New Yorku prebehlo každoročné celosvetové stretnutie, 78. Valné zhromaždenie OSN. Generálny tajomník OSN António Guterres vo svojom úvodnom prejave vyzval svetových lídrov na jednotu pred rastúcimi globálnymi výzvami a geopolitickým napätím. Politikov vyzval tiež na reformy medzinárodných inštitúcií tak, aby dokázali reagovať na meniaci sa svet.[286] Viacero svetových lídrov s jeho slovami otvorene súhlasilo a vyslovilo sa za reformu Bezpečnostnej rady OSN tak, aby v nej väčší vplyv získali krajiny Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky.[287]

Na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN vystúpil so svojim prejavom osobne aj Volodymyr Zelenskyj. Prítomným pripomenul, že už to bolo 574 dní od začiatku ruskej invázie, následkom ktorej vyhasli desaťtisíce životov. Upozornil na stratu dôvery v schopnosť a ochotu OSN brániť suverénne hranice štátov. Pripomenul, že kvôli právu veta Ruska, ako agresora v tomto konflikte, sa organizácia ocitla v patovej situácii, keď všetci ostatní členovia spolu majú menšiu moc akú má ruské veto. V tejto súvislosti ukrajinský prezident vyzval na udelenie právomoci Valnému zhromaždeniu OSN prekonať právo veta v prípade, keď ktorýkoľvek člen Bezpečnostnej rady prejaví agresiu.[288]

Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov vo svojom prejave obraňoval právo veta svojej krajiny v Bezpečnostnej rade OSN ako „legitímny nástroj“ medzinárodných vzťahov.[289] Ukrajinský desaťbodový mierový plán označil za nerealistický, rovnako ako podmienky obnovenia Obilnej dohody. Dodal, že ak západní spojenci Ukrajiny zotrvajú na postoji presadzujúcim tento plán za základ na mierové rokovania, konflikt sa rozhodne len na bojisku.[290]

Prezident USA Joe Biden na pôde OSN uviedol, že jedine Rusko bolo zodpovedné za vojnu na Ukrajine a zároveň jedine Rusko stálo v ceste mieru. Prítomných svetových lídrov vyzval, aby nedopustili znižovanie podpory Ukrajine, pretože Rusko s takýmto scenárom počítalo. Doplnil, že Rusku nemôže byť dovolené šíriť brutalitu na Ukrajine a rozdeliť ju.[291][292]

Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan v prejave počas rozpravy Valného zhromaždenia OSN prisľúbil zintenzívniť diplomatické úsilie zamerané na dosiahnutie ukončenia vojny na Ukrajine. Kritizoval tiež nastavenie Bezpečnostnej rady OSN, ktorá pozostávala len z piatich stálych členov. „Svet je väčší ako päť (krajín),“ povedal.[293]

Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová sa vo svojom prejave zamerala na globálne témy ako klimatická zmena, dekarbonizácia, dezinformácie, generačná chudoba, potravinová bezpečnosť a pokoj zbraní a mier vo všeobecnosti.[294]

Na pôdoryse zasadnutia Valného zhromaždenia OSN sa stretla aj skupina hospodársky silných krajín G7, ktorá vyzvala Čínu, aby naliehala na Rusko, aby zastavilo svoju agresívnu vojnu a okamžite, úplne a bezpodmienečne stiahlo svoje jednotky z Ukrajiny.[295]

Volodymyr Zelenskyj sa vo Washingtone stretol aj s americkým ministrom obrany Lloydom Austinom

Svoju prítomnosť na území Spojených štátov využil Volodymyr Zelenskyj aj na osobné stretnutie s americkými zákonodarcami. Na pôde Kongresu mu však s plenárnym prejavom vystúpiť umožnené nebolo.[296] Neskôr sa v Oválnej pracovni stretol s Joeom Bidenom. Pri tejto príležitosti prezident USA vyjadril Ukrajine prísľub dodávky ďalších zbraní, okrem rôznej munície aj malého počtu rakiet dlhého doletu ATACMS.[297][298] Uzavreli tiež dohodu o spolupráci pri spoločnej výrobe zbraní priamo na Ukrajine, najmä z oblasti protivzdušnej obrany.[299] Pred návratom do vlasti sa ukrajinský prezident zastavil na oficiálnej návšteve Kanady, kde vystúpil s prejavom v tamojšom parlamente a tiež v Poľsku, kde vyznamenal dvoch dobrovoľníkov. S predstaviteľmi poľskej vlády nerokoval.[300][301]

Roztržka pre obilie

Ukrajina podala v pondelok žalobu na pôde Svetovej obchodnej organizácie na Maďarsko, Poľsko a Slovensko, ktoré odmietli ukončiť zákaz dovozu ukrajinských poľnohospodárskych produktov, o ktorom predtým rozhodla Európska únia. Akt viedol k diplomatickej roztržke medzi spriatelenými krajinami. Všetky strany však situáciu vnímali ako nedorozumenie a prejavili záujem o probléme rokovať a nájsť spoločné riešenie.[302][303][304] Tranzit produktov do tretích krajín pitom nebol nijako spochybňovaný.[305] Spor spôsobil import lacného ukrajinského obilia predávaného na domácich trhoch. Jeho nižšie ceny narušili rovnováhu na miestnych trhoch v Bulharsku, Maďarsku, Poľsku, v Rumunsku a na Slovensku. V niektorých krajinách miestni farmári protestovali a blokovali cesty a požadovali zastavenie dovozu.[306]

Týždeň od 25. septembra do 1. októbra 2023

  • V tomto týždni ukrajinská armáda pokračovala v protiofenzíve na južnom fronte, kde sa ďalej tlačila k Novoprokopivke južne od Robotyne. V týchto miestach frontu stratili Rusi kontrolu nad približne jedným kilometrom dĺžky svojich zákopov vybudovaných v rámci pevnej obrannej línie. Boje sa tu ďalej presúvali k vyvýšeninám na juhu a východe Novoprokopivky.[307] Silu agresora Ukrajina naďalej podkopávala údermi v tyle, zaznamenaný bol napr. zásah ruského pozorovateľského bodu neďaleko Tokmaku alebo veliteľského stanovišťa v Chersonskej oblasti v čase rannej porady dôstojníkov.[308][309] Rusi do oblasti južného frontu naďalej prisúvali ďalších vojakov a techniku.[310]
  • Ukrajinská armáda okrajovo postúpila aj pri Bachmute, kde ofenzívnymi operáciami spôsobovala okupačnej armáde straty na ľuďoch a technike.[311] Naproti tomu ruská armáda zredukovala tempo svojich miestnych útočných akcií na línii miest Kupiansk-Svatove-Kreminna v Charkovskej a Luhanskej oblasti. Zanechala tak pokusy odlákať ukrajinských vojakov do tohto sektora a odpútať ich od dôležitejších frontov.[312] Pri čelení ukrajinskej protiofenzíve neváhala využívať civilistov ako štíty, keď svojich mužov ubytovávala v súkromných domoch tesne za frontovou líniou, umiestňovala v nich vojenskú techniku a na ich dvoroch rozostavovala palebné pozície delostrelectva.[313]
  • Ukrajina útočila dronmi na ruskom území, zasiahla a poškodila letecký závod v Smolensku vyrábajúci rakety Ch-59. Vyradila tiež moderný ruský radarový systém Kasta v Kurskej oblasti v Belovskom okrese a elektrickú rozvodňu necelých 25 km od štátnych hraníc. Časť dronov sa ruskej protivzdušnej obrane darilo zneškodňovať.[314][315][316]
Ruským dronovým útokom bola v Umane zničená sýpka s 90t slnečnicových semien
  • Dronmi útočilo aj Rusko. Stroje, ktoré prenikli protivzdušnou obranou okrem iného cielili na tepelnú elektráreň, jedným z cieľov bola aj prístavná infraštruktúra na Dunaji v okrese Izmail.[317][318]
  • Ruské sily si s vysokou pravdepodobnosťou zostrelili nad Ukrajinou vlastnú najmodernejšiu stíhačku Suchoj Su-35, približne 20km od frontovej línie pri Tokmaku. Mesto malo vzhľadom na prítomnosť velenia ruskej armády silnú obranu udržiavanú v neustálej pohotovosti.[319][320]
  • Rusko začalo budovať nové priame železničné spojenie medzi ruským mestom Taganrog na brehu Azovského mora a uzlom Volnovacha na existujúcej trati z Mariupoľa do Donecka. Práce začali výstavbou mosta cez rieku Kalmius pri obci Hranitne. Od nového spojenia v tyle frontovej línie sa očakávalo, že zníži závislosť na Krymskom moste a skráti a zefektívni zásobovacie trasy pre okupované južné časti Ukrajiny kapacitnou, železničnou dopravou.[321][322]
  • Skupina niekoľkých ruských vojakov zahynula pri skúmaní a fotografovaní ukrajinského útočného kamikadze dronu. Stroj zachytený prostriedkami elektronického boja nad Belgorodskou oblasťou explodoval v čase, keď sa pri ňom zhromaždila skupina vojakov a členov ruskej bezpečnostnej služby.[323]
  • Časť bývalých žoldnierov Wagnerovej skupiny pôsobilo opäť na fronte na východe Ukrajiny. Po podpise kontraktu s regulárnou ruskou armádou boli rozdelení do rôznych bojových jednotiek alebo pôsobili ako inštruktori. Podľa dostupných informácií na území Bieloruska zostala už len necelá tisícka žoldnierov, časť z nich naverbovaná do služieb bieloruského ministerstva vnútra.[324][325][326]
  • Bojovníci polovojenskej skupiny Légia Sloboda Rusku podnikli ďalší malý ozbrojený výpad za hranice Ruska, do Belgorodského regiónu.[327]
  • V Moldavsku sa pri hraniciach s Ukrajinou našiel ďalší úlomok rakety s výbušnou náplňou. Išlo najmenej o šiesty nález od začiatku tejto invázie. Trosky rakety systému S-300 dopadli aj do odštiepeneckého regiónu Podnestersko.[328][329]
  • Rumunsko posilnilo svoje bezpečnostné opatrenia pri Dunaji. Do oblasti presunulo protivzdušnú obranu, hliadkovanie nad regiónom posilnilo o štyri stíhačky a rozšírilo skôr zavedenú bezletovú zónu. Reagovalo tak na tri známe prípady pádu bezpilotných lietadiel v okolí malej rumunskej dedinky Plauru, ležiacej pár stoviek metrov od ostreľovaného ukrajinského prístavu Izmajil, na druhom brehu Dunaja.[330]
Robert Fico sa ako úradujúci premiér SR počas svojej prvej vlády v Bratislave stretol s vtedajším prezidentom Ruskej federácie Dimitrijom Medvedevom, 7. apríl 2010
  • V sobotu prebehli na Slovensku Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorých zvíťazila strana Smer-SD, ktorá aj zostavila ďalšiu vládu. V zhode s predvolebnými vyhláseniami ukončila novozostavená vláda akúkoľvek vojenskú pomoc Ukrajine s výnimkou komerčných kontraktov slovenských zbrojárskych spoločností. Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v tejto súvislosti povedal, že Ukrajina rešpektuje voľbu Slovákov v parlamentných voľbách a úspech strany, ktorá nesúhlasí s posielaním vojenskej pomoci.[331] Ruské štátne média na výsledky volieb reagovali správou, že na Slovensku sa k moci vrátil bývalý proruský premiér, ktorý zostával lojálny k Moskve a aktívne vzdoroval liberálnej agende globalistického Západu. Vyzdvihli aj „tradičný vrúcny vzťah mnohých Slovákov k Rusku“ a vyzvali na hlbšie zaoberanie sa Slovenskom, aby ho Rusko získalo na svoju stranu. Vyjadrili tiež presvedčenie, že víťazstvo Roberta Fica vo voľbách predznamenalo začiatok konca protiruského frontu v EÚ.[332]
  • Na Ukrajinu dorazila prvá skupina amerických tankov M1 Abrams. Zámer dodať Ukrajine 31 týchto tankov oznámil Joe Biden ešte v januári. Dodanie tankov ukrajinskí vojaci ocenili. Tieto stroje im poskytli väčšiu palebnú silu, ochranu posádky a celkovo boli veľkým krokom vpred od dovtedy používaných tankov zo sovietskej éry.[333][334]
  • Litva darovala Ukrajine vybavenie pre elektronický boj. Poskytnuté radarové zariadenia zvýšilo schopnosť Ukrajiny monitorovať more a rozoznávať aktuálnu námornú situáciu.[335]
  • Bulharsko rozhodlo o odoslaní chybných rakiet do systémov protivzdušnej obrany S-300 Ukrajine. Bulharsko nedokázalo strely vlastnými silami opraviť, kdežto Ukrajina takýmto potenciálom disponovala. Okrem toho Bulharsko uvoľnilo pre Ukrajinu muníciu do ručných zbraní z policajných zásob.[336]
Vo verejnej zbierke na Slovensku sa viac ako 7300 darcom podarilo vyzbierať cieľovú sumu 650-tisíc eur potrebných na výrobu odmínovacieho robota Božena 5. Vyzbieraná suma pokrývala výrobu stroja s potrebným príslušenstvom, jeho dopravenie do Chersonskej oblasti, osobné prvky balistickej ochrany operátorov a ich výcvik. Ukončenie výroby stroja sa očakávalo na koniec roka 2023. Za zbierkou stála iniciatíva Darček pre Putina a ďalší partneri.[337]
  • Končiaci minister obrany SR Martin Sklenár absolvoval v Kyjeve bilaterálne rokovania s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským a svojim rezortným kolegom, ukrajinským ministrom obrany Rustemom Umerovom. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na schôdzke opakovane poďakoval Slovensku za poskytnutú pomoc, z ktorej vyzdvihol najmä poskytnutie stíhacích lietadiel MiG-29. Súčasťou diskusie boli aj možnosti ďalšej podpory, potenciál zapojenia slovenského obranného priemyslu, najmä v odmínovaní, ale aj v ďalších oblastiach. Rokovalo sa aj o aktuálnej situácii na bojisku a aktuálnych potrebách ukrajinských ozbrojených síl, žiadanej vojenskej pomoci, výcviku a ďalších formách podpory.[338]
  • Financie určené na odmínovanie poskytlo Švajčiarsko. Prostriedky vo výške presahujúcej 100 miliónov eur boli určené na materiálne vybavenie a príslušný výcvik ukrajinských vojakov v rokoch 2024 až 2027.[339]
  • Nórsko oznámilo humanitárnu pomoc pre Ukrajinu v sume jednej miliardy nórskych korún. Cieľom financovania boli najzraniteľnejší ľudia, deti a vnútorní utečenci, ktorí zostali v krajine mimo svojich domovov. Pomoc smerovala na nevyhnutné potreby ako ubytovanie, potraviny, voda, vzdelávanie, zdravotnícka starostlivosť a psychologická podpora.[340]
  • Po mesiacoch odmietania a konečnom prekonaní nezhôd medzi Tureckom a Švédskom v júli, vyhlásil v utorok prezident Recep Tayyip Erdoğan, že Turecko schváli vstup Švédska do NATO pod podmienkou, že USA umožnia predaj stíhačiek F-16 jeho krajine.[341][342]
Posledný chýbajúci hlas pre vstup Švédska do NATO bol maďarský. V pondelok predseda maďarskej vlády Viktor Orbán uviedol, že neexistujú žiadne naliehavé okolnosti, ktoré by teraz nútili maďarský parlament k tejto ratifikácii. Odvolal sa pritom na trvajúci spor pre švédsky dokumentárny film, ktorý spochybnil demokraciu v Maďarsku a dodal, že momentálne bezpečnosť Švédska nič neohrozuje.[343]
  • V závere septembra požívalo v Európskej únii výhody vyplývajúce zo štatútu Dočasnej ochrany 4,2 milióna ukrajinských utečencov. Na Slovensku to bolo 109 530 osôb. Najviac utečencov z Ukrajiny bolo v tomto období v Nemecku, nasledovalo Poľsko a Česko s 357 960 utečencami.[346]

Október 2023

Týždeň od 2. do 8. októbra 2023

  • Ukrajinské obranné sily pokračovali v postupe na južnom (melitopoľskom) aj bachmutskom fronte. Čiastočné úspechy dosiahli na južnom fronte západne od Robotyne v Záporožskej oblasti. Situácia južne od tejto obce bola takticky komplikovaná a dynamická. Pokračujúca ukrajinská protiofenzíva tu vyprovokovala ruské protiútoky, následkom ktorých niektoré obranné opevnenia vybudované ruskou armádou niekoľkokrát zmenili držiteľa.[347] Geolokáciou potvrdený postup si ukrajinskí vojaci pripísali medzi obcami Robotyne a Verbove.[348]
Rozsah zničenia obce Kliščijivka, miesta dlhých intenzívnych bojov bachmutského frontu
  • Na bachmutskom fronte sa Rusi pokúšali získať naspäť stratené pozície pri Andrijivke, ale neuspeli. Ukrajinskí vojaci pokračovali v útočných operáciách južne od Bachmutu, kde v oblasti Kliščijivky postupovali smerom k železničnej trati. V sektore Ukrajinci tiež konsolidovali svoje pozície, vyčerpávali nepriateľa a spôsobovali mu straty.[349][350]
  • Ruské sily sa sústredeným snažením pokúšali o prielom pri dedine Makijivka medzi mestami Lyman a Kupjansk. Na tento účel v oblasti nasadili viac ako 110-tisíc vojakov a intenzívne využívali podporu svojich stíhačiek Su-35.[351]
  • Na ďalších miestach dlhej frontovej línie prebiehali vzájomné udržiavacie útoky, ktoré neviedli k územným ziskom, ale bránili bojujúcim stranám odveliť svojich vojakov do miest s intenzívnou ofenzívnou činnosťou. Takéto prestrelky boli zaznamenané pri obciach Avdijivka, Andrijivka, Illinivka, Keramik, Stepove, Pervomajske, Marinka, Novomychailivka, Staromajorske, Novodarivka a Verbove.[352][353]
  • Jednotky ukrajinských špeciálnych prieskumných síl sa za pomoci vodných skútrov a motorového člna vylodili na území okupovaného polostrova Krym, zaútočili na ruských vojakov a po splnení misie sa stiahli. Obe strany v prudkom boji sprevádzajúcom akciu utrpeli straty, jeden Ukrajinec upadol do zajatia. Rusko pokus o pristátie a vylodenie pri myse Tarchankut potvrdilo, oznámilo však, že bol lietadlami jeho vzdušných síl odrazený.[354][355][356]
Sabotážnu a prieskumnú akciu začali Ukrajinci z Odeskej oblasti na väčších člnoch, z dôvodu lepšieho krytia presadli na menšie vodné skútre až keď sa blížili ku Krymu. Po dosiahnutí pobrežia zničili ruské vojenské vybavenie, vztýčili ukrajinskú vlajku a bezodkladne sa stiahli. Úmyslom akcie bolo okrem sabotážnych krokov aj vyslanie odkazu Ukrajincom, aby nestrácali nádej, že Krym raz bude opäť ich. Pre podobné akcie bol navyše nepriateľ nútený obsadzovať pobrežie personálom a technikou, ktorá tým pádom nemohla byť využitá v iných oblastiach bojov.[357]
  • Velenie ruského námorníctva rozhodlo o presunutí niektorých plavidiel zo svojej Čiernomorskej flotily z prístavu Sevastopoľ na okupovanom Kryme do prístavu v ruskom Novorossijsku. Konalo tak v snahe ochrániť ich pred pokračujúcimi ukrajinskými útokmi na ciele na Kryme. Podľa satelitných snímok odsunuli zo Sevastopoľa najmenej desať plavidiel.[358]
Pri jednom z najkrvavejších ruských raketových útokov na civilistov zahynulo v ukrajinskej obci Hroza 59 ľudí zhromaždených v miestnej kaviarni na smútočnej spomienke
  • Vo štvrtok uskutočnila ruská armáda raketový útok na obec Hroza asi 30 km západne od Kupjanska v Charkovskej oblasti, kde zasiahla kaviareň a budovu obchodu s potravinami v čase, keď sa na tomto mieste schádzali ľudia na spomienkovej udalosti venovanej padlému ukrajinskému vojakovi. Presnosť zásahu vyvolala podozrenie, že koordináty k útoku poskytol Rusom niekto z miestnych. To sa potvrdilo neskôr, keď Ukrajinská bezpečnostná služba identifikovala dvoch podozrivých, ktorí pomohli Rusku zaútočiť. Tí poskytli okupantom podrobnosti s vedomím, že miestni civilisti pri útoku zomrú. Obaja muži aj s rodinami utiekli bezprostredne po oslobodení obce do Ruska, odkiaľ udržiavali kontakt s miestnymi obyvateľmi a pod rúškom priateľských rozhovorov od nich získavali citlivé informácie. Tak sa dostali aj k podrobným informáciám o pripravovanom pohrebe a kare, ktoré následne odovzdali ruskej armáde. Bezpečnostná služba Ukrajiny sa týchto mužov pokúšala nájsť a postaviť ich pred súd pre podozrenie z vlastizrady.[359][360][361][362]
Útok na obec, kde pred začiatkom tejto invázie žilo asi 300 ľudí, si vyžiadal 59 mŕtvych.[363][364] Na ruských propagandistických kanáloch kolovali nepravdivé informácie, že sa na pohrebe konalo vojenské zhromaždenie, v skutočnosti sa však jednalo o civilný obrad.[359] Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzja pred Bezpečnostnou radou v súvislosti s útokom naznačil, že za útokom bola chyba alebo nehoda zo strany Ukrajiny alebo priamo zinscenovaný útok ukrajinskej armády. Súčasne dodal tvrdenie, že sa jednalo o pohreb vysokopostaveného ukrajinského neonacistu s účasťou mnohých jeho komplicov a útok na Hrozu teda mohol byť oprávnený.[365]
  • Bezpilotné lietadlá Ukrajinskej bezpečnostnej služby zasiahli ruský systém protivzdušnej obrany S-400 Triumf v ruskej Belgorodskej oblasti. Jednalo sa o druhý systém Triumf, ktorý služba zasiahla za uplynulý mesiac. Predošlý úspech si pripísala 14. septembra.[366]
Podľa hlásení ukrajinského generálneho štábu stratilo Rusko od začiatku tejto invázie celkovo už 9 000 obrnených bojových vozidiel pechoty a 800 raketometov.[367]
  • Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil ukrajinské brigády pôsobiace na východnej frontovej línii Kupjansk-Lyman v miestach najprudších bojov. S veliteľmi diskutoval o operačnej situácii na bojisku, problémoch a potrebách armády.[369]
  • Ukrajinská bezpečnostná služba rozbila veľkú ruskú špionážnu sieť pozostávajúcu z 13 miestnych obyvateľov pôsobiacu v oblasti mesta Mykolajiv. Informátori zbierali poznatky o umiestnení a pohybe obranných síl a navádzali ruské letecké útoky na obytnú a verejnú infraštruktúru.[370]
  • Pre nedostatok zdrojov bola rok po ukončení úspešnej Charkovskej protiofenzívy odmínovaná len šestina oslobodeného územia. Úrady takmer každý deň zaznamenávali úmrtia civilistov v dôsledku mín explodujúcich počas vykonávania poľnohospodárskych prác.[372]
  • Švédsko pripravilo 14. balík vojenskej podpory pre Ukrajinu pozostávajúci najmä z munície a náhradných dielov do zbraní, ktoré už Ukrajina mala k dispozícii.[373]
Ruská armáda začala na odhaľovanie útokov ukrajinských námorných dronov v Čiernom mori používať obojživelné lietadlá Beriev Be-12 zo sovietskej éry. Stroj vyvinutý v 50-tych rokoch minulého storočia nebol vybavený modernými detekčnými systémami, pri odhaľovaní dronov bola posádka odkázaná na vizuálne pozorovanie kontrolovaného priestoru.[374]
  • Ukrajina prevzala z Poľska prvé opravené tanky Leopard 2, ktoré boli repasované po poškodení v boji. Na zriadení centra pre opravy tankov Leopard 2 sa Poľsko a Nemecko dohodli ešte v júli. Podľa dostupných informácií bolo počas aktuálnej ukrajinskej protiofenzívy ku koncu augusta zničených päť tankov Leopard.[375]
  • Nemecký kancelár Olaf Scholz prisľúbil Ukrajine dodávku ďalšieho systému protivzdušnej obrany Patriot.[376]
Naproti tomu takmer polovica Slovákov si myslela, že Ukrajincom sa pomáhalo až príliš a pomoc by mala byť časovo obmedzená. S týmto názorom úplne súhlasilo 31,7%, 8,1% s ním súhlasilo prevažne a 9% čiastočne. S tvrdením úplne nesúhlasilo 20,2% opýtaných, prevažne nesúhlasilo 7,4% a čiastočne 8,3% Slovákov. Zvyšných 15,3% respondentov bolo nerozhodnutých. Prieskum tiež odhalil ich obavy, že dodávky zbraní len predlžujú vojnu. K pocitom občanov prispela prirodzená únava zo solidarity, ekonomické problémy a politická kampaň na Slovensku.[378]
  • Obchodná nákladná loď plaviaca sa pod tureckou vlajkou narazila v Čiernom mori severne od rumunského mesta Sulina, neďaleko vstupu do kanála Sulina, na námornú mínu. Spôsobená škoda nebola takého rozsahu, aby znemožnila lodi pokračovala v plavbe na miesto určenia.[379]

Týždeň od 9. do 15. októbra 2023

Začiatok bitky o Avdijivku

Obytná budova v Avdijivke bola na začiatku bitky o mesto zasiahnutá ruským ostreľovaním

V utorok 10. 10. 2023 spustilo Rusko novú ofenzívu v Avdijivke, asi 15km severne od Donecka. Po pondelkových prípravných útočných akciách rozvinuli plnohodnotný útok severozápadne od Avdijivky pri Ocheretyne, Tonenke a Berdychi a juhozápadne od Avdijivky na línii Vodyane-Opytne. Súbežne otvorili krycie útoky pri obciach Pjatychatky v západnej časti Záporožskej oblasti a v mieste aktívnej ukrajinskej protiofenzívy pri Verbove na južnom fronte. Ukrajinský generálny štáb potvrdil, že až tri ruské prápory vykonali útok v smere na Avdijivku.[381][382]

Avdijivka bola priemyselným mestom s obrovskou koksovňou. Leží neďaleko oblastného mesta Doneck. V bezprostrednej blízkosti frontovej línie bola od roku 2014. Rôzne pokusy o dobytie Avdijivky viedli Rusi od začiatku tejto invázie, mesto však bolo vďaka svojmu charakteru, geografickej polohe, prítomnosti rozľahlých a spletitých priemyselných areálov s odolnými stavbami a dlhodobej polohe v blízkosti frontu postupne premenené na silnú pevnosť.

Útok začal ráno o 6:00 masívnym ostreľovaním mesta z tankov, delostrelectva a raketometov Grad. Násladne sa Rusi pokúsili rýchlym postupom na krídlach mesto obkľúčiť zo severu a juhu a odrezať v ňom ukrajinských bojovníkov.[383] S týmto cieľom zaútočili Rusi silami troch práporov za podpory tankov a obrnených vozidiel. Pri útokoch sa sústredili na ukrajinské delostrelecké batérie a intenzívne používali systémy elektronického boja. Zúročili tu svoje skúsenosti nadobudnuté v predošlých fázach vojny, vykonali kvalitnú delostreleckú prípravu a zlepšili sa v interakcii medzi veliteľstvom, útočnými skupinami, vzdušným prieskumom a delostrelectvom. Určitý postup zaznamenali Rusi juhozápadne pri obci Sieverne a severozápadne pri Stepove. Veľkú časť útokov však dokázali ukrajinskí obrancovia odrážať a nepripustili stratu svojich pozícií.[384][385][386][387]

Rusko otvorilo túto novú ofenzívu s vidinou odpútania Ukrajiny od jej protiofenzívy na južnom fronte. Prekvapivá blesková operácia im však nevyšla podľa predstáv. Samotné ruské informačné zdroje zverejňovali protichodné správy o ruskej kontrole nad veľkou koksovňou v Avdijivke, ktorú sa im však v skutočnosti získať ani zďaleka nepodarilo. Okrem húževnatého odporu dobre opevnených obrancov ruský postup spomalili mínové polia, svoj podiel niesli aj opotrebované hlavne, ktoré znižovali presnosť ruského delostrelectva. Najvyšší ruskí predstavitelia však deklarovali, že ich amáda si zlepšila svoje postavenia na všetkých úsekoch frontu.[388][389]

Pri útoku na Avdijivku sa ruské sily nezaobišli bez strát. Len za prvý deň ofenzívy prišla ruská armáda o 34 tankov, 91 bojových vozidiel pechoty, 18 delostreleckých systémov a z boja bolo vyradených viac ako 800 ruských vojakov.[390] Ruské sily vo veľkej miere rozmiestnili pozdĺž tejto frontovej línie nepravidelné sily, predovšetkým prvky armádneho zboru samozvanej Doneckej ľudovej republiky a ďalšie dobrovoľnícke formácie, ktoré do značnej miery trpeli napätými vzťahmi s bežnými ruskými jednotkami.[381]

Ďalšie udalosti týždňa

Výbuchy mín naďalej ohrozovali civilné obyvateľstvo. V tomto týždni zahynuli dvaja poľnohospodári pri práci na poli. Počet civilných obetí mín od začiatku tejto invázie tak dosiahol 250, viac ako 500 osôb bolo zranených.[391][392] Na snímke protitankové míny vyzdvihnuté pri odmínovaní Charkovskej oblasti pripravené na riadený odstrel.
  • Ukrajinská protiofenzíva pokračovala a pokročila pri dedinách Verbove na juhu, ako aj Kliščijivka a Andrijivka pri Bachmute. Daždivé počasie na južnom fronte znížilo viditeľnosť, poklesla tak účinnosť prieskumných dronov a blatistý terén sťažil pohyb vozidiel mimo spevnených ciest. Ukrajinská armáda zaznamenala čiastočný úspech západne od dediny Verbove, keď pokračovala v útočných operáciách v smere na Tokmak a Melitopoľ. V oblasti sa jej darilo ničiť ruské vojenské vybavenie, sklady a ťažkú bojovú techniku.[393][394] Ukrajinskí vojaci v tomto sektore postúpili aj severne od obcí Kopani a Novoprokopivka.[395] Mierny postup zaznamenala ukrajinská armáda aj pri Bachmute.[396]
  • Rusko okrem ofenzívy pri Avdijivke aktívne útočilo v kupjansko-lymanskom smere, ukrajinská armáda odrážala ruské útoky taktiež od smerov Kupiansk, Bachmut, Lyman a Marinka. V snahe zastaviť postupujúcu ukrajinskú protiofenzívu v Doneckej oblasti a odlákať odtiaľ útočiace brigády, rozmiestňovala ruská armáda svoje zálohy do bojových postavení aj severne od Bachmutu.[397][384]
  • Ukrajinské ozbrojené sily pomocou námorných dronov zasiahli tento týždeň ruský raketový nosič Bujan a hliadkovú loď Pavel Deržavin.[398][399] Útočili tiež vzdušnými dronmi na ruskom území, kde zasiahli energetické zariadenie. Ruská protivzdušná obrana pri jednom z útokov zneškodnila 27 ukrajinských bezpilotných lietadiel, najmenej jeden dron obranou prenikol a zasiahol elektrickú rozvodňu.[400][401]
  • Špeciálne jednotky ukrajinskej armády vyhodili do vzduchu vlak ruských okupantov v meste Melitopoľ, čím ich odrezali od dodávok munície a paliva v záporožskom sektore frontu.[402]
  • Ukrajinskí vyšetrovatelia zadržali dvoch vysokých predstaviteľov ukrajinského ministerstva obrany podozrivých zo sprenevery 7 miliónov dolárov určených na nákup nepriestrelných viest.[403]
Generál Charles Q. Brown, Jr., predseda Zboru náčelníkov štábov, najvyšší vojenský dôstojník USA a hlavný vojenský poradca prezidenta, ministra obrany a národnej bezpečnostnej rady, sa na zasadnutí NATO stretol s ukrajinským ministrom obrany Rustemom Umerovom
  • V Bruseli prebehlo dvojdňové zasadnutie ministrov obrany členských štátov NATO. Témami stretnutia boli podpora pre Ukrajinu, posilnenie odstrašovania a spoločnej obrany, operácie a misie NATO v zahraničí a situácia na Blízkom východe. Pri tejto príležitosti generálny tajomník Jens Stoltenberg vyhlásil, že organizácia bude v podpore Ukrajiny pokračovať, menoval najmä oblasť protivzdušnej obrany a munície. Stretnutia sa zúčastnil aj ukrajinský minister obrany Rustem Umerov a nečakane aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Pricestoval tam z Rumunska, kde bol na prvej návšteve od začiatku tejto invázie.[404][405][406][407][408]
  • Nemecko oznámilo nový balík pomoci pre Ukrajinu v hodnote jednej miliardy eur. „Zimný balík“ pomoci obsahoval ďalší systém protivzdušnej obrany Patriot a dva systémy IRIS-T, desať tankov Leopard, tri samohybné protilietadlové systémy Gepard, muníciu, vozidlá a vybavenie pre ukrajinské špeciálne jednotky. Nemecko po váhaní na začiatku tejto invázie zvýšilo svoju podporu Ukrajine a aktuálne bolo po USA druhým najväčším dodávateľom vojenskej pomoci.[410]
  • Spojené kráľovstvo prisľúbilo Ukrajine vojenské vybavenie na prekonanie mínových polí ako aj niekoľko kusov diaľkovo ovládaných systémov protivzdušnej obrany MSI-DS Terrahawk Paladin.[411][412] Šesť odpaľovacích zariadení pre raketové systémy protivzdušnej obrany Hawk, 155 a 105-milimetrovú delostreleckú muníciu a guľomety avizovalo tiež Španielsko,[413] dva systémy protivzdušnej obrany NASAMS a 155-milimetrovú delostreleckú muníciu Litva a strely pre systémy Patriot ohlásilo Holandsko.[414][415]
  • Podľa spravodajských informácii USA dodala Severná Kórea Rusku už vyše tisíc kontajnerov s vojenským vybavením a muníciou. Predstavitelia USA nadobudli presvedčenie, že KĽDR sa výmenou za muníciu snažila dostať k sofistikovanejším ruským zbrojným technológiám a poznatkom z oblasti jadrového programu.[416]
  • Ukrajinská polícia zdokumentovala už 100-tisíc vojnových zločinov, ktoré na Ukrajine spáchali ruské invázne sily. Zozbierané dôkazy boli základom pre budúce trestné stíhanie páchateľov. Medzi zločinmi bolo najčastejšie raketové ostreľovanie civilných objektov a infraštruktúry a násilie, mučenie a znásilňovanie zdokumentované na znovuzískaných územiach.[417]
  • Rumunská ministerka zahraničných vecí Luminita Odobescu vyzvala Rusko, aby skončilo s útokmi na ciele na ukrajinskom pohraničí, ktoré priamo ovplyvňovali rumunské územie.[418]

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy

Politický portál
Zdroj: „https:https://www.search.com.vn/wiki/index.php?lang=sk&q=Chronológia_udalostí_ruskej_invázie_na_Ukrajinu&oldid=7838916“
🔥 Top keywords: Hlavná stránkaŠpeciálne:HľadanieFacebookYouTubeŠpeciálne:PoslednéÚpravySlovenskoLiga majstrov UEFABratislavaCloud seedingJán MazákAdriana SklenaříkovaVoľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024Likvidita (platobná schopnosť)Real Madrid CFMilan Rastislav ŠtefánikDeň narcisovDubaj (mesto)17. aprílSlovenská abecedaČlenovia Európskej únieIzraelZoznam miest na SlovenskuDeň ZemeFedor FlašíkFrýdek-MístekZuzana DolinkováČierny kašeľIveta BartošováDruhá svetová vojnaKoníkovitéDunaj, k vašim službámKošiceIgnác GessayZoznam okresov na SlovenskuMajstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024Medveď hnedýAlojz HlinaRys ostrovidTomáš Taraba