Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba
 | Tento článok sa zaoberá aktuálnym vesmírnym letom. Údaje sa počas letu môžu zmeniť. |  |
Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba (skratka JWST z angl. James Webb Space Telescope) je infračervený kozmický ďalekohľad, vyvinutý v spolupráci NASA, Európskej vesmírnej agentúry a Kanadskej kozmickej agentúry. Jeho hlavnou vedeckou úlohou je pozorovanie tých najvzdialenejších objektov vo vesmíre, takých ktoré presahujú vzdialenosti pozorovateľné pomocou Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu alebo pozemných staníc.[2][3]
| Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba | |
 Vizualizácia ďalekohľadu v cieľovej prevádzkovej konfigurácii | |
| Prevádzkovateľ | NASA / ESA / CSA |
|---|---|
| Hlavní dodávatelia | Northrop Grumman, Ball Aerospace & Technologies |
| Dátum štartu | 25. december 2021 12:20 UTC |
| Nosná raketa | Ariane 5 |
| Kozmodróm | Kourou, Francúzska Guyana |
| Trvanie misie | 5 – 10 rokov |
| COSPAR ID | 2021-130A (50463) |
| Webová stránka | Webbov ďalekohľad na stránke NASA |
| Hmotnosť | 6 161,4 kg (13 584 lb) |
| Rozmery | 20,197 × 14,162 m (slnečná clona) |
| Energia | 2 kW |
| Elementy dráhy [1] | |
| Umiestnenie | 1,5×106 km od Zeme (libračný bod L2) |
| Typ dráhy | halo orbita |
| Apoapsida | 832 000 km |
| Periapsida | 250 000 km |
| Doba obehu | ~6 mesiacov |
| Teleskop | |
| Typ | trojzrkadlový anastigmat |
| Priemer | ~6,5 m |
| Vlnová dĺžka | infračervené spektrum |
| Zberná oblasť | 25,4 m² |
| Ohnisková vzdialenosť | 131,4 m |
| Prístroje | |
| NIRCam | infračervená kamera |
| NIRSpec | infračervený spektrometer |
| FGS | interferometrické navádzacie zariadenie |
| MIRI | Mid IR Instrument |
Plán vzniku nasledovníka Hubblovho ďalekohľadu (vyvíjaného od 70. rokov a vypusteného v apríli 1990) siaha ešte do roku 1989, kedy sa k téme na pôde Space Telescope Science Institute (STScI) konal prvý workshop za účasti NASA. Presnejšie kontúry projekt získal v rokoch 1995 – 1996, v tom čase ešte pod názvom Next Generation Space Telescope (NGST).[4] V roku 2002 bol pomenovaný po Jamesovi E. Webbovi, riaditeľovi NASA z rokov 1961 – 1968, ktorý bol významnou postavou programu Apollo.[5]
Štart ďalekohľadu bol pôvodne plánovaný na rok 2007. Po množstve odkladov[6] k nemu došlo 25. decembra 2021 a ďalekohľad bol úspešne vynesený raketou Ariane 5 z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane. Na cieľovú, približne eliptickú halo orbitu okolo libračného bodu L2 sústavy Slnko-Zem vo vzdialenosti približne 1,5 milióna km od Zeme smerom ďalej od Slnka[1] ďalekohľad dorazil v priebehu 29 dní, počas ktorých súbežne s korekčnými manévrami prebiehal aj náročný proces jeho postupného rozkladania z kompaktnej prepravnej do finálnej prevádzkovej konfigurácie.[7] 24. januára 2022 bol 297-sekundovým zážihom manévrovacích motorčekov úspešne navedený na cieľovú dráhu.[8] Ďalších približne 5 mesiacov prebiehalo jeho postupné chladnutie, ostrenie a kalibrácia prístrojov. Prvú ostrú snímku z teleskopu, zobrazujúcu vzdialenú kopu galaxií SMACS 0723, zverejnil americký prezident 11. júla 2022.[9]
Hlavné úlohy
Primárne vedecké úlohy ďalekohľadu možno rozdeliť do štyroch hlavných skupín:
- hľadanie svetla z najstarších (prvotných) hviezd a galaxií, z ktorých bol zložený vesmír po Veľkom tresku
- štúdium vzniku a vývoja galaxií
- pochopenie vzniku hviezd a planetárnych systémov
- štúdium planetárnych systémov a vzniku života
Kvôli kombinácií červeného posunu, prachovému zahaleniu a skutočne nízkym teplotám viacerých zdrojov, ktoré sa budú študovať, musí ďalekohľad Jamesa Webba operovať v infračervených vlnových dĺžkach s rozsahom od 0,6 do 28 mikrometrov. V snahe zaistiť aby pozorovaniam nebránili infračervené emisie vyžiarené teleskopom, musí byť celé observatórium chladné, výborne tienené od Slnka tak aby mohlo dosiahnuť teplotu približne 40 kelvinov (−233,15 °C).
Galéria
Príprava, štart a umiestnenie na orbitu
Tím JWST s modelom ďalekohľadu v skutočnej veľkosti (2005)
Roztiahnutá 5-vrstvová slnečná clona JWST počas testov (2014)
Primárne zrkadlo v čistej miestnosti (2016)
Skompletizovaný ďalekohľad v prepravnej konfigurácii počas testov (2020)
Štart rakety Ariane 5 s ďalekohľadom 25. decembra 2021
Diagram libračných bodov sústavy Slnko-Zem s naznačenou orbitou JWST okolo L2
Animácia trajektórie preletu JWST od Zeme k L2 a cieľovej halo orbity okolo neho
Porovnanie rozmerov primárnych zrkadiel Hubblovho a Webbovho vesmírneho teleskopu
.jpg)
_(cropped).jpg)
.jpg)
Pozorovania (výber)
Webbovo prvé hlboké pole – kopa galaxií SMACS 0723 v súhvezdí Lietajúca ryba. Hmota klastra vzdialeného 4 miliardy ly funguje ako gravitačná šošovka, zobrazujúca ešte vzdialenejšie galaxie.
Osmičková hmlovina v súhvezdí Plachty
Planéta Jupiter s polárnymi žiarami v blízkom infračervenom spektre
Jadro špirálovej galaxie Messier 74 v súhvezdí Ryby
.jpg)
.png)
.jpg)
.jpg)
Pozn.: keďže JWST je infračervený ďalekohľad, zachytávajúci vlnové dĺžky mimo viditeľného spektra, všetky zábery sú v nepravých farbách, volených tak, aby vynikli vedecky podstatné aspekty snímanej scény.
Referencie
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba
Externé odkazy
- Oficiálna stránka
- Where Is Webb? – stránka sledujúca priebeh misie od štartu, prelet do libračného bodu L2 a aktuálny stav ďalekohľadu
- Cesta Webbova teleskopu do L2 – priebeh preletu do L2 na Kosmonautix.cz
- FAQ: Vše o Teleskopu Jamese Webba (2., 3., 4. časť) – séria článkov Karla Zvoníka na Kosmonautix.cz (2022)
- Kosmologie na prahu éry Webbova teleskopu – článok a prednáška fyzika Vladimíra Wagnera na Kosmonautix.cz (2022)
- První rok práce Vesmírného dalekohledu Jamese Webba – článok Vladimíra Wagnera na OSEL.cz (2023)
- Články, týkajúce sa JWST na webe Astro.cz Českej astronomickej spoločnosti
- Články, týkajúce sa JWST na webe Kosmonautix.cz
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov James Webb Space Telescope na anglickej Wikipédii a Vesmírný dalekohled Jamese Webba na českej Wikipédii.
 | Tento článok týkajúci sa kozmonautiky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |