| Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť.
Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.
Väčšinu článku pridala neznáma IP adresa v r. 2006. Doplniť zdroje, overiť čísla. |
O skupine ostrovov v Tichom oceáne, ktoré tvoria územie Filipínskej republiky pozri
Filipíny (ostrovy). 123°V / 12°S 123°V / 12; 123
Filipíny: je to štát v juhovýchodnej Ázii. Filipíny sú bývalá kolónia Španielska a USA, čo spôsobilo vplyv západnej kultúry na ostrovoch. Hlavným mestom je Manila. Svoje meno získali na počesť španielskeho kráľa Filipa II.[1]
Pred kolonizáciou Filipín sa na Filipínskych ostrovoch nenachádzal žiaden väčší štát. Po kolonizácii začala modernizácia krajiny až v druhej polovici 19. storočia, dovtedy bola táto oblasť výrazne zaostalá. V roku 1896 prebehla národná revolúcia. Filipíny sa stali nezávislým štátom v roku 1946.
Filipíny sú oficiálne označované za zaostalú krajinu. Sú prirodzene poľnohospodárskou krajinou. Ľahký priemysel a služby sa v poslednom čase rozvinuli. Hoci kedysi boli najbohatšou krajinou v Ázii po Japonsku, ekonomika zaznamenala začiatkom 80. rokov pokles, keď na svetových trhoch poklesol dopyt po filipínskych produktoch po zavraždení Ninoy Aquina počas Marcosovho režimu, počas ktorého sa stratilo približne 1 % HDP v dôsledku korupcie a klientelizmu. Ekonomické oživenie bolo odvtedy v porovnaní s ostatnými ázijskými krajinami pomalé a Filipíny ostávajú jednou z najchudobnejších krajín v regióne.
Ekonomika Filipín utrpela ďalší šok počas ázijskej finančnej krízy v roku 1997. Vplyv šoku bol ešte zhoršený rastom cien, inflácie a zlým počasím. Ekonomický rast klesol z 5 % v roku 1997 na 0,6 % v roku 1998, ale vrátil sa na úroveň okolo 3 % v roku 1999, 4 % v roku 2000 a viac ako 6 % v roku 2004. Vláda sľúbila pokračovať v ekonomických reformách, ktoré pomôžu dohnať rýchlosť rozvoja novo industrializovaných krajín Východnej Ázie. Vysoký dlh (verejný dlh je 77 % HDP) bráni pokusom zlepšiť stav ekonomiky. Výdavky rozpočtu na krytie dlhu sú vyššie ako rozpočet na vzdelávanie a obranu dohromady. Nerovnomernosť príjmov ostáva veľmi vážnym problémom.
Vládny program na rozvoj ekonomického rastu zahŕňa zlepšovanie infraštruktúry, revidovanie daňového systému pre zvýšenie vládnych príjmov, prehlbovanie deregulácie a privatizácie ekonomiky a zvýšenie integrácie obchodu s regiónom. Vyhliadky do budúcnosti závisia hlavne od ekonomickej výkonnosti dvoch hlavných obchodných partnerov, USA a Japonska, a zodpovednejšej administratívy a trvalých vládnych nariadení.
V posledných rokoch migrovalo veľa call centier a podnikov business process outsourcing (BPO) do Filipín, čím vytvorili tisíce pracovných miest. Forbes označil v roku 2005 filipínske peso za najlepšiu ázijskú menu za rok 2005. 1. novembra 2005 bola zavedená nová rozšírená daň z pridanej hodnoty (E-VAT), čo bolo opatrenie určené na zníženie vzrastajúcich zahraničných dlhov Filipín.
Filipíny sú členom Ázijskej rozvojovej banky, Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu a iných medzinárodných ekonomických zoskupení, ako sú APEC, Svetová obchodná organizácia (WTO), Colombov plán a G-77.
Filipíny sú prevažne rímskokatolíckou krajinou. V minulosti boli až do roku 1898 španielskou kolóniou, čo zanechalo vplyv na jazyku a náboženstve obyvateľov. Na juhu krajiny žijú aj moslimovia a počas nadvlády USA (1898 – 1946) sa v krajine rozširoval aj protestantizmus.
Percentá: rímskokatolíci – 80,5 %, protestanti – 7,3 %, Kristova cirkev – 2,3 %, filipínska nezávislá cirkev – 2 %, islam – 5,1 %, budhizmus – 0,11 % a iné 2,69%.
