Kazuo Ishiguro

Kazuo Ishiguro sa narodil v rodine samuraja a prvých päť rokov bol vychovávaný v Japonsku v tradicionalistickom prostredí. V Nagasaki navštevoval materskú škôlku a učil sa tam japonskú abecedu hiragana. Svoju vlasť opustil aj s rodičmi a sestrou v apríli 1960, aby sa presťahovali do Veľkej Británie. Jeho otec Shizuo Ishiguro bol vedec – oceánograf a do Británie prišiel na pozvanie britskej vlády, aby pracoval v National Institute of Oceanography. Kazuo sa ako mladý učil v miestnej škole v Guildforde v Surrey a spieval v miestnom kostole v chóre. Od jedenástich rokov študoval na Woking County Grammar School až do prijatia na univerzitu University of Kent at Canterbury v roku 1974, kde získal titul bakalára umení. Ishiguro sa v tínedžerskom veku zaujímal o hudbu a skladal songy inšpirované americkými, anglickými, škótskymi a írskymi vzormi. V roku 1976 napísal dve poviedky inšpirované svojím putovaním po USA a svoj prvý román, ktorý nepublikoval. V roku 1978 po návrate na štúdiá bol graduovaný na vyššom akademickom stupni. Kazuo Ishiguro sa zaujímal o dobrovoľnícku činnosť a zúčastnil sa na viacerých dobrovoľníckych programoch. V roku 1979 dostal diplom Master of Arts v kurze kreatívneho písania na University of East Anglia, v ktorom učil profesor a románopisec Malcolm Bradbury. Jeho osobnou tútorkou v tomto kurze bola Angela Carterová, zmáma britská spisovateľka. Počas tohto kurzu písal poviedky a publikoval ich v literárnych časopisoch.

V roku 1981 mu vydali vo vydavateľstve Faber and Faber v Londýne tri poviedky vo výbere Faber Introductions 7: „Stories By New Writers“. V roku 1982 publikoval v tomto vydavateľstve román A Pale View of Hills (Bledý výhľad na kopce), ktorý vyšiel v Británii a USA. Bol ocenený cenou Winifred Holtby Memorial Prize Kráľovskou literárnou spoločnosťou.

Román A Pale View of Hills umožnil Ishigurovi ocitnúť sa ako najmladší účastník v časopise GRANTA, ktorého toto médium propagovalo, medzi už dvadsiatimi slávnymi britskými románopiscami. Boli to Salman Rushdie, Martin Louis Amis, Ian McEwan, Julian Barnes, Graham Swift, Pat Barker, William Boyd a Rose Tremainová.^[2]

V roku 1986 publikoval román An Artist of the Floating World, ktorý kronikárskym štýlom zachytáva život Masuji Ono spomínajúceho si na svoju predošlú kariéru politického cisárskeho propagandistu.

V roku 1989 bol Ishiguro ocenený Bookerovou cenou za román The Remains of the Day, sfilmovaný v roku 1993. Stal sa vďaka nemu najznámejším európskym románopiscom už v mladom veku 35 rokov. V románe sa opäť vyskytujú spomienky staršieho muža, bývalého komorníka.

Ďalší Ishigurov román The Unconsoled znamenal radikálnu štylistickú zmenu v porovnaní s jeho dovtedajšími konvenčnými prácami. Tak ako aj v predošlej práci The Remains of the Day sa sústreďuje na nedostatok emócií a komunikácie v príbehu koncertného klaviristu.^[3]

Román When We Were Orphans – Keď sme boli siroty (2000), je kriminálny román s dejom umiestneným do 30. rokov 20. storočia, kedy sa udiala čínsko-japonská vojna. Hlavnou postavou je britský muž pátrajúci po svojich nezvestných rodičoch, ktorí sa stratili v jeho detstve.

V roku 2005 publikoval Never Let Me Go (sfilmovaný v 2010), román o troch ľudských klonoch, ktorý varuje pred pokusmi s genetickým inžinierstvom.

The Buried Giant (2015) je existenciálne fantasy inšpirované legendou o kráľovi Artušovi.

Nasledujúci román Klara and the Sun (2021), v slovenskom vydaní Klára a Slnko (2022), má dej umiestnený do budúcnosti, kedy sa začali vyvíjať a predávať roboty slúžiace ako spoločníci osamelých tínedžerov.^[4]

V roku 2009 vydal zbierku poviedok Nocturnes: Five stories of Music and Nightfall.

Jeho zatiaľ posledný román je The Buried Giant pubikovaný v roku 2015.^[5]

V roku 2003 napísal scenáre pre britskú televíziu a tiež filmové scenáre The Saddest Music in the World, The White Countess (2005) a Living (2022). Ishiguro bol ocenený nomináciou Academy Awards za najlepšiu adaptáciu filmového scenára od Akiru Kurosawu Žiť.

Bol vyznamenaný radom „Officer of the Order of the British Empire“ (OBE) v roku 1995 a v roku 2019 povýšený na rytiera.