Hasan Rúhání
Hasan Rúhání (perzsky حسن روحانی; narodený ako Hasan Feridon[1], * 12. november 1948[1]) je iránsky politik, právnik, akademik, islamský duchovný a diplomat, v rokoch 2013 až 2021 prezident Iránu.
Hasan Rúhání | ||||||||
iránsky politik, právnik, akademik, islamský duchovný a diplomat | ||||||||
7. prezident Iránu | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 3. august 2013 – 3. august 2021 | ||||||||
| ||||||||
29. generálny tajomník Hnutia nezúčastnených krajín | ||||||||
V úrade 3. august 2013 – 17. september 2016 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Rodné meno | Hasan Feridon | |||||||
Narodenie | 12. november 1948 (75 rokov) Sorche, Irán | |||||||
Alma mater | Teheránska univerzita, Glasgow Caledonian University | |||||||
Národnosť | perzská | |||||||
Vierovyznanie | šiitizmus | |||||||
Rodina | ||||||||
Rodičia | Hadži Asadolláh Ferejdún (otec) | |||||||
Súrodenci | Hosejn Ferejdún | |||||||
Manželka | Sáhebeh Rúhániová (1968 – súčasnosť) | |||||||
Deti | 5 | |||||||
Odkazy | ||||||||
Hasan Rúhání na rouhani.ir | ||||||||
Hasan Rúhání (multimediálne súbory) | ||||||||
Životopis
Narodil sa 12. novembra 1948 v nábožensky založenej rodine ako Hasan Feridon. Priezvisko si neskôr zmenil na Rúhání, čo v perzštine znamená duchovný. Štúdiu náboženstva sa venoval už v detstve. V 70. rokoch nakoniec vyštudoval právo na Teheránskej univerzite, doktorát získal na Kaledónskej univerzite v škótskom Glasgowe.
V minulosti hlasno kritizoval Američanmi podporovaný autokratický režim šáha Rezu Pahlavího. Vtedy na seba upútal pozornosť Rúholláha Chomejního, ktorý bol vodcom revolúcie, ktorá v roku 1979 šáha zvrhla. Po revolúcii Rúhání vystriedal rad funkcií v štátnej správe, dvadsať rokov bol poslancom. V 80. rokoch sa zblížil s bývalým prezidentom Akbarom Hášemínom Rafsandžánínom, ktorému robil v rokoch jeho úradovania bezpečnostného poradcu. Od roku 1998 do roku 2005 bol Rúhání predsedom vplyvnej Najvyššej rady národnej bezpečnosti a robil bezpečnostného poradcu liberálnejšie založenému Muhammadovi Chátamímu, ktorý vystriedal vo funkcii prezidenta Rafsandžáního.[1][2]
Ako hlavný vyjednávač o jadrovom programe (2003 – 2005) súhlasil s pozastavením obohacovania uránu. Keď sa stal prezidentom Ahmanínedžád Ruhání odstúpil a jeho nástupca jadrový program obnovil.[2]
V apríli 2013 Ruhání oznámil, že sa bude v nadchádzajúcich prezidentských voľbách (14. júna) uchádzať o prezidentský úrad.[3] Vo voľbách dokázal so ziskom 50,71 % hlasov hneď v prvom kole vyhrať nad piatimi konzervatívnymi kandidátmi.[2][4] Prezidentský sľub zložil 4. augusta.[5] Koncom roka bol nominovaný na Nobelovu cenu za mier.[6] V prezidentských voľbách roku 2017 obhájil svoj post, keď získal 57 percent odovzdaných hlasov a zvíťazil tým s výrazným náskokom nad svojím hlavným súperom, konzervatívnym duchovným Ebráhímom Raísím, ktorý dostal 38 percent hlasov.[7] Post zastával až do roku do prezidentských volieb roku 2021, kde už ale po dvoch funkčných obdobiach kandidovať nemohol.[8]
Rúhaní bol počas svojej vlády považovaný za relatívne umierneného politika.[9] Jeho vláda bola posledné dva roky terčom eskalujúcich sankcií zo strany USA po tom, čo americký prezident Donald Trump rozhodol o jednostrannom odstúpení svojej krajiny od jadrovej dohody z roku 2015. Na základe dohody Irán pozastavil svoj jadrový program výmenou za zmiernenie sankcií zo strany Spojených štátov.[8]
Rodina
Jeho bratom je Hosejn Ferejdún, ktorý patril medzi jeho najbližších politických poradcov.[10]
Referencie
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hasan Rúhání