Sacharovova cena za slobodné myslenie
Sacharovova cena za slobodné myslenie[1] (iné názvy: Sacharovova cena za slobodu myslenia, Sacharovova cena)[2] je ocenenie, ktoré každoročne udeľuje Európsky parlament. Pomenované je po sovietskom vedcovi a disidentovi Andrejovi Sacharovovi. Európsky parlament ju udeľuje od roku 1988 tým jednotlivcom a organizáciám, ktorí bojujú za ľudské práva a slobody.[2]
| Sacharovova cena za slobodné myslenie | |
 Laureátka Su Ťij s predsedom EP Martinom Schulzom v roku 2013 | |
| Udeľované | za prácu v oblasti boja za ľudské práva |
|---|---|
| Krajina | Európska únia |
| Udeľuje | Európsky parlament |
| Prvý ročník | 1988 (pred 35 rokmi) |
| Posledný ročník | 2023 |
Cena je spojená s finančnou odmenou vo výške 50 000 eur a slávnostné odovzdávanie sa koná každoročne okolo 10. decembra, čím si Európsky parlament pripomína podpis Všeobecnej deklarácie ľudských práv členmi OSN v roku 1948.[3]
Laureáti
.jpg)
.jpg)
_1.jpg)
- 1988:
- Nelson Mandela, juhoafrický bojovník proti aparteidu.
- Anatolij Marčenko (in memoriam), sovietsky disident, ktorý bol 20 rokov väznený režimom. V roku 1986 zomrel na následky hladovky.
- 1989: Alexander Dubček, slovenský politik a vedúca osobnosť Pražskej jari 1968.
- 1990: Aun Schan Su Ťij, mjanmarská politička, bojujúca za ľudské práva, prenasledovaná režimom, 16 rokov bola v domácom väzení.
- 1991: Adem Demaçi, kosovský spisovateľ, aktivista a politik.
- 1992: Las Madres de la Plaza de Mayo, argentínske hnutie žien za ľudské práva.
- 1993: Oslobodjenje, redakcia sarajevského denníka.
- 1994: Taslima Nasrin, bangladéšska feministická spisovateľka.
- 1995: Leyla Zana, kurdská politička.
- 1996: Wei Ťing-šeng, aktivista čínskeho prodemokratického hnutia.
- 1997: Salima Ghezali, alžírska spisovateľka a novinárka, aktivistka za ľudské práva.
- 1998: Ibrahim Rugova, kosovský aktivista, neskorší prvý prezident Kosova.
- 1999: José Alejandro „Xanana“ Gusmão, bojovník za nezávislosť Východného Timoru.
- 2000: ¡Basta Ya!, španielska nevládna organizácia mobilizujúca verejnosť proti terorizmu.
- 2001:
- Izzat Ghazzawi, palestínsky spisovateľ a profesor.
- Nurit Peled-Elhanan, izraelská vysokoškolská odborná asistentka, spisovateľka a bojovníčka proti okupácii Palestíny.
- Dom Zacarias Kamwenho, angolský arcibiskup a mierový aktivista.
- 2002: Oswaldo José Payá Sardiñas, kubánsky vodca Kresťanského hnutia za oslobodenie, zasadzujúce sa za demokraciu na Kube
- 2003: generálny tajomník OSN Kofi Annan a všetci zamestnanci Organizácie Spojených národov s osobitnou spomienkou na Sergia Vieiry De Melly a mnohých ďalších úradníkov OSN, ktorí pri výkone svojej služby v prospech svetového mieru prišli o život.
- 2004: Bieloruská asociácia novinárov, organizácia , ktorá sa postavila proti útlaku médií diktátorom Alexandrom Lukašenkom.
- 2005:
- Ženy v bielom (Damas de Blanco), skupina manželiek a dcér kubánskych disidentov protestujúcich proti ich väzneniu, vznikla začiatkom roku 2004.
- Reportéri bez hraníc, medzinárodná organizácia bojujúca proti cenzúre a prenasledovaniu žurnalistov.
- Hauwa Ibrahim, nigérijská advokátka, ktorá bezplatne obhajuje ženy odsúdené k trestu smrti ukameňovaním a bojuje proti náboženskému fundamentalizmu.
- 2006: Alexander Milinkievič, bieloruský politik.
- 2007: Sálih Mahmúd Muhammad Usmán, sudánsky právnik pôsobiaci v oblasti ľudských práv.
- 2008: Chu Ťia, čínsky disident.
- 2009: ruské stredisko pre ľudské práva Memorial a traja hlavní aktivisti Oleg Orlov, Sergej Kovaljov a Ljudmila Alexejevová.
- 2010: Guillermo Fariñas, kubánsky lekár a disident[4]
- 2011: pätica aktivistov tzv. Arabskej jari:
- Muhammad Buazízí (in memoriam) – Tunisan, ktorého smrť samoupálením rozpútala vlnu protivládnych protestov
- Asmaa Mahfouz – egyptská prodemokratická aktivistka
- Ahmed al-Senussi – líbyjský prodemokratický aktivista
- Razan Zaitouneh – sýrska právnička v oblasti ľudských práv
- Ali Farzat – sýrsky politický karikaturista
- 2012: iránsky aktivisti Nasrín Sotúdeová, obhajkyňa ľudských práv a Džafar Panahí, režisér
- 2013: Malála Júsufzajová, pakistánska aktivistka
- 2014: Denis Mukwege, konžský gynekológ a bojovník za ľudské práva
- 2015: Ráif Badawí – saúdskoarabský bloger
- 2016: Nadia Muradová a Lamíja Bašarová – preživšie genociídu jazídov.[5]
- 2017: Venezuelská demokratická opozícia:
- Venezuelské národné zhromaždenie zastúpené Juliom Borgesom
- Politickí väzni: Leopoldo López, Antonio Ledezma, Daniel Ceballos, Yon Goicoechea, Lorent Saleh, Alfredo Ramos a Andrea Gonzálezová.[6]
- 2018: Oleg Sencov, ukrajinský filmový režisér
- 2019: Ilham Tohti, ujgurský právnik, odsúdený na doživotie[7]
- 2020: Bieloruska demokratická opozícia vystupujúca po prezidentských voľbách v roku 2020 proti režimu Alexandra Lukašenka[8]
- 2021: Alexej Navaľnyj, ruský opozičný politik[9][10]
- 2022: ukrajinský ľud[11]
- 2023: Mahsá Amíníová, iránska Kurdka, obeť policajnej brutality (in memoriam) a iránske hnutie Ženy, život, sloboda[12]
Referencie
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sacharovova cena za slobodné myslenie
Externé odkazy
- Oficiálny web (slovenská verzia)
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sacharovova cena za svobodu myšlení na českej Wikipédii.